Osvienčim – krátka história a ako sa tam vieš dostať.

Napriek tomu, že som študoval históriu a videl som vo svete veľmi smutné príbehy – od Afganistanu po Irak, návšteva Osvienčimu ma priklincovala k zemi. Ovládal som históriu tábora, poznal skutočnosti a všetky tie čísla, ktorým mnohí ľudia dnes nechcú uveriť. Keď však prejdeš tou povestnou bránou, kde na teba kričí tabuľa ,,Arbeit macht frei”, nedokážeš pochopiť činy a myslenie ľudí, ktorí toto dokázali urobiť. Krátka história Po nemeckej invázii do Poľska v roku 1939 Nemci bezprostredne pripojili mesto Osvienčim k Tretej ríši. V tom istom roku nemeckí nacisti vybudovali v Osvienčime neslávne známy koncentračný tábor (nem. Auschwitz), v ktorom počas vojny zavraždili vyše milióna ľudí (spolu to bolo 12 národností, ale hlavne Židov, Maďarov, Poliakov, Čechov, Rusov a iných). Celkovo tu boli vybudované tri tábory – Auschwitz 1, Auschwitz Birkenau a Auschwitz 3. Dokopy bolo v Poľsku vybudovaných 6 koncentračných táborov (Osvienčim, Treblinka, Belzec, Sobibor, Chelmno, Majdanek), v ktorých zomreli takmer 3,2 milióna ľudí. V samotnom Osviečime to bolo vyše 1,1 milióna ľudí. Najmasovejšie vraždenie sa uskutočnilo na Maďaroch v roku 1944, počas 56 dní bolo zabitých 436-tisíc ľudí vrátane detí.

Osvienčim si Nemci vybrali nielen pre svoju dobrú polohu (dôležitá železničná križovatka), ale aj pre svoju izolovanosť od okolitého sveta (vzdialenosť od vojnového frontu). Celkovo sa z Osvienčimu pokúsilo utiecť 928 väzňov, ale len 196 väzňov bolo úspešných. Jedným z nich bol Slovák Rudolf Vrba, ktorý sa v roku 1944 spolu so svojím kamarátom Alfrédom Wetzlerom dostal až na Slovensko. Spolu napísali 32-stranový dokument a svet sa z neho dozvedel, čo sa vlastne v Osvienčime deje. Správa sa dostala až do Vatikánu a do rúk anglickej vlády. Celá akcia presúvania ľudí do Osvienčimu bola premyslená do posledného detailu. Všetkým ľuďom povedali, že sa sťahujú na iné miesto, kde budú po novom žiť a aj pracovať. Dostali dokonca cestovné lístky, kde bolo napísané, že idú do Krakova, alebo do iného mesta a v Osvienčime (dovtedy nikto nevedel, čo sa tu deje) budú len prestupovať. Mohli si zobať veci do hmotnosti až 50 kg (na mieste im všetko zhabali a neskôr predali). Samotné transporty trvali niekoľko dní. Napríklad z Budapešti išli vlaky 4 – 5 dní a ten, kto to prežil, bol v Osvienčime ihneď zaradený buď do plynovej komory (ľuďom povedali, že sa idú osprchovať), alebo na ťažké práce do tábora. Kto z maďarských transportov mal pod 15 a nad 40 rokov, ihneď ho poslali do plynovej komory. Takto boli celé rodiny rozdelené a vyvraždené… Z 232-tisíc detí, ktoré tu väznili, prežilo len okolo 600…

Svet takmer netušil, že sa niečo také deje. Celé to bolo dobre premyslené a utajené niekoľko rokov. Až po oslobodení začali vychádzať na svetlo všetky známe skutočnosti, ale boli také neuveriteľné, že sa vynorili vážne pochybnosti, či je to pravda. „Tie čísla sú nadnesené“ alebo „V tom čase sa nič také nedalo zorganizovať.“ Práve fakt, že ľudia neverili, je šialený. No kto neverí, nech sa príde presvedčiť na vlastné oči; okrem reálnych budov, plynových komôr, popravísk uvidí aj tony ľudských vlasov, ktoré sa využívali v priemysle, desaťtisíce detských topánok, kufrov, šiat, okuliarov… Ešte teraz mi naskakujú zimomriavky z tej chladnej premyslenosti do každého detailu.

Ako sa sem viem dostať? Osvienčim leží cca 60 kilometrov od Krakova a vieš sa sem dostať štyrmi spôsobmi:

• Vlastnou dopravou (je tu veľa parkovacích miest a značenie je veľmi dobré).
• Klasickou tour, ktorú si kúpiš cez hociktorú cestovnú kanceláriu v Krakove a ceny sú od 160 zlotých (cca 37 eur) vyššie.
• Vlakom z hlavnej stanice – vlak ide cca 80 minút a v Osvienčime je to z vlakovej stanice do múzea 1,2 kilometra či už pešo, alebo miestnou dopravou. Jednosmerný lístok na vlak stojí 13 zlotých (3,035 eura – máj 2019)
• Autobusom z hlavnej stanice priamo k bránam múzea https://www.lajkonikbus.pl/krakow—oswiecim.html . Lístok stojí 15 zlotých (3,502 eura) a cesta trvá od 65 do 80 minút v závislosti od premávky.

Ako je to so vstupmi do múzea Osvienčim sa dá pozrieť buď bez sprievodcu (zadarmo sú vstupy od 7.30 do 10.00 a potom od 16.00 do záverečnej) alebo cez organizované sprievody. Ak nejdeš s tour z Krakova, ale na mieste si kúpiš lístok s výkladom, tak je najlepšie si ho zakúpiť dopredu na http://auschwitz.org/en/visiting/ .Doteraz som nepochopil, ako funguje oficiálna stránka, lebo v čase mojej návštevy udávala, že všetko je vypredané, ale na mieste bola možnosť si zakúpiť časenky. Lístky stoja 60 zlotých (14,009 eura).

Moje odporúčanie Určite choď s profesionálnym sprievodcom, lebo sám nikdy neprecítiš dané miesto. Tour trvá na mieste 3,5 až 4 hodiny a hodnota príbehov, ktoré sa tu dozvieš, je nevyčísliteľná. Napriek tomu, že som tému študoval na VŠ v Bratislave, niektoré veci by som nepochopil. Určite na tom nešetri a choď do múzea organizovane. Čo je zakázané?

• V múzeu nesmieš mať nijakú veľkú batožinu, plecniak či veľkú kabelku. Ak by si niečo také mal, môžeš si to odložiť za poplatok 2 zloté (0,47 eura).
• Ak je niekde napísané: Nefotiť (takých miest nie je veľa), nefoť.
• Preboha, nerob si selfie pred plynovou komorou (nie je to zakázané, ale zdá sa mi to absurdné.)

Moje najextrémnejšie cesty po svete si vieš prečítať tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk