Téma, ktorá sa každý rok viac a viac spomína a útočí na nás z každej strany. Existuje alebo neexistuje? Musím sa priznať, že ešte pred pár rokmi som sa nevedel k danej téme poriadne vyjadriť a patril som k tým ľuďom, ktorí potrebujú fakty, nielen bezhlavo prebrať tému, lebo je in. Práve počas cestovania som natrafil nielen na ľudské príbehy, ktoré ma postupne presvedčili, že to, čo sa deje, nie je sranda, ale hrozná skutočnosť.

Práve počas poslednej cesty do Antarktídy, kde je večný sneh a ľad, sa táto téma veľmi často spomínala. Mali sme šťastie, že na lodi boli ľudia, ktorí voľakedy pracovali na rôznych antarktických staniciach. Napríklad Španiel Jordi sa venuje tuleňom a veľrybám a hovorí, že oceány začínajú byť čoraz viac a viac teplé. Keď spomenie, že teplota stúpla o jeden stupeň, nejeden človek si len pomyslí, že čo to už je, ten jeden stupeň.

Za posledných 20 rokov bola 18-krát nameraná priemerná rekordná teplota. „Ľadovce sa roztápajú rýchlejšie, než si dokážeme predstaviť. Pred dvoma rokmi sa odrhol ľadovec vo veľkosti 22-tisíc kilometrov štvorcových (takmer polovica nášho Slovenska). Toľko vody, čo má v sebe takýto kus ľadovca, by stačilo na sto rokov pre rieku Jordán. Nielenže tých topiacich sa ľadovcov je každý rok viac a viac, ale ak sa roztopia, zvyšujú hladinu mora a zmenšujú slanosť.“ A menšia slanosť mora tým narúša ekosystém a potravinový reťazec.

Na Južnej Georgii sme stretli anglických výskumníkov, ktorí nám ukázali fotografie s jednotlivými ľadovcami. „Tento ľadovec sa posúva extrémne rýchlo. Dva metre denne! O pár rokov už pri tomto tempe nebude.“ Na otázku, či za to môže globálne otepľovanie, sa len smutne usmeje a povie: „Áno, ale ľudia nechcú veriť a vzdať sa svojich výhod.“

Práve zvyšujúca sa hladina morí už robí neplechu. Napríklad na takých Šalamúnových ostrovoch v Pacifiku, kde som bol pred dvoma rokmi. „Pred rokom sa ,stratili´ tri ostrovy. To neznamená, že sa potopia, ale keď sa zvýši hladina o pár centimetrov, spodná voda je zasiahnutá slaným morom a ostrov sa stáva neobývateľným,” hovorí miestny sprievodca, ktorý pracuje aj v miestnom rádiu. Vďaka tomu, že ostrovy sú postupne neobývateľné, zvyšuje sa aj migrácia na hlavný ostrov a ľudia už začínajú frflať, že ich je tam veľa.

Globálne otepľovanie alebo ako to vidím ja

Ešte raz sa pozrieme do veľmi chladných oblastí. Na Sibír a na Ojmiakon, najchladnejšie miesto na svete, kde bola nameraná najnižšia teplota na svete mimo Antarktídy, viac ako mínus 70° C. Toto miesto som navštívil pred piatimi rokmi a už vtedy sa miestny meteorológ sťažoval, že je každý rok teplejšie a nikdy už nenameria také nízke teploty. Rozprávame sa o tejto téme pri mínus 53°C… „Celé územie je počas celého roka trvalo zamrznuté. Ak to začne rozmŕzať počas leta, nastane katastrofa.” To povedal pred piatimi rokmi a vieš, čo sa stalo tento rok? Večne zamrznutá pôda, ktorú voláme permafrost, na niektorých miestach Sibíri rozmrzla a uvoľnila do atmosféry veľké množstvo plynov, ktoré boli zadržiavané v pôde.

Globálne otepľovanie alebo ako to vidím ja

Niekto si povie, že toto je ďaleko a netýka sa ho to. Lenže to, čo sa stane niekde v Antarktíde či na Sibíri, má dôsledky v hociktorej časti sveta. Veď aj samotní Slováci počas dovoleniek musia vidieť, že pravidelné dažde, ktoré tisícročia zasahujú JV Áziu, sú už nepravidelné. Keď dávam rady, kedy ísť a nejsť a spomeniem, že máj či jún je pre Thajsko veľmi daždivý, sem-tam sa ozve mudrlant, že keď tam bol on, veľmi nepršalo. A tu je ten príklad. Už veľmi nepršalo, ale voľakedy pršalo ako z krhly.

Na ceste do Bangladéša sa mi posťažoval farmár, že dažde neprichádzajú pravidelne. Ale keď prídu, tak sú rýchle a hlavne prudké a niekedy zničia úrodu. A poľnohospodárstvo je pre túto krajinu najpodstatnejšou obživou.

Globálne otepľovanie alebo ako to vidím ja

Práve teraz som v Južnej Afrike, respektíve v Kapskom Meste, kde je veľký problém s vodou. Miestna vodná nádrž je stále prázdnejšia a už dnes sa ľudia v tejto metropole musia prispôsobiť. Šetrí sa vodou, kde sa len dá. Prídeš napríklad do reštaurácie a na toalete miesto prúdu vody ide taký rozprašok. Toalety idú na polovičné splachovanie a niektoré oblasti majú obmedzené dodávky. „Pred pár rokmi som tomu nevenoval pozornosť a myslel som si, že to je blbosť. A hľa, máme to tu,“ povie mi James pri pohári pivka s výhľadom na Stolovú horu.

Práve Afrika môže byť najviac zasiahnutá. Nedostatok vody a zvyšujúca sa teplota zapríčiní ešte väčšiu migráciu obyvateľstva za lepšími podmienkami.

Prosto deje sa to. Nie som žiaden vedec, ale vidím to okolo seba na celom svete od Bangladéša cez Šalamúnove ostrovy až po Južnú Afriku. Určite prídu zmeny, ktoré ľudia nemajú radi. Bude sa frflať, nadávať, čo využijú rôzni populistickí politici… Vidíte, ako to je prepojené? Viac než si myslíme. Čím rýchlejšie sa začneme tejto téme venovať, tým lepšie. Čím rýchlejšie začneme tlačiť na miestnych politikov, tým rýchlejšie sa to objaví v ich agende. 

Prečo mi titul cestovateľ nevonia? Prečítaj si môj názor na dnešné trendy v cestovaní.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.