Tristan da Cunha – cestopis z najizolovanejšieho ostrova sveta

Predstavte si ostrov, kde býva okolo 270 ľudí a najbližšia pevnina je vzdialená 2 800 kilometrov. Jasné, že sú aj vzdialenejšie ostrovy od pevniny, ako napríklad Veľkonočný ostrov, ale na tento ostrov sa viete dostať len loďou. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, na ostrove sa nenachádza žiadne letisko a aj preto mu prischlo pomenovanie ,,najizolovanejší ostrov na svete”. Vitajte na Tristan da Cunha!

Ostrov sa nachádza uprostred južného Atlantického oceána 2 800 kilometrov od Južnej Afriky a cca 3-tisíc kilometrov od Južnej Ameriky. Napriek tomu, že ostrov objavil portugalský moreplavec Tristan, patrí Veľkej Británii.

Plavíme sa už 9 dní z Južnej Georgie cez búrlivý Atlantik na plachetnici a vôbec netušíme, či sa podarí vylodiť sa na tomto bohom zabudnutom ostrove. „Celý ostrov je sopečného pôvodu a má veľmi strmé pobrežie. Stačí, že sú väčšie vlny a na zodiakoch sa nedá pristáť,” vysvetľuje Jordie, ktorý má na starosti celú organizáciu. „Minulý rok, keď sme tu boli, sme nedokázali pristáť.“ Toto si nikto z nás nechce pripustiť a každý sa v duchu modlí, aby sme po dlhom čase mohli vystúpiť na pevnú zem.

A presne toto na cestovaní milujem, keď ideš na menej navštevované miesta. Dlhé hodiny, dni, týždne sa niekam presúvaš a máš ten vnútorný nepokoj, či to vôbec vyjde. A v tomto prípade sme mali veľmi veľké šťastie. Nielenže sme mohli pristáť, ale sme mali aj najteplejšie počasie za posledné týždne. Osobne som sa najviac tešil na chvíľu, keď moja noha konečne vystúpi na pevnú zem. Za tých 9 dní plavby som dostal poriadnu morskú chorobu a konečne som chcel zažiť znovu pocit, keď sa nič nehýbe. Prvé kroky na zelenej lúke ostrova boli božské, ale stále som sa cítil, akoby som bol na lodi. Telo nevedelo prijať, že odrazu zažíva ten starý známy pocit pevnej zeme. „Veľa ľudí po dlhom čase na mori dostane zemskú chorobu,” zasvätene vysvetľuje Jordie celej posádke. Našťastie tento pocit trval len pár minút a tak som mohol veľmi rýchlo objavovať ostrov.

Ako som už spomenul, žije tu 270 ľudí, ktorí sa musia počas celého roka o seba postarať. „Ročne sem priplávajú dve zásobovacie lode z Kapského Mesta, a to je všetko,“ hovorí miestny sprievodca, ktorý si takto príležitostne zarába na tých pár turistov, ktorí sem priplávajú. „Všetko si musíme vypestovať. Od zemiakov cez zeleninu až po chov dobytka. Veď čo keby loď nemohla pristáť?“ Každý deň chodia obyvatelia ostrova na 6 kilometrov vzdialené zemiakové pole. Je to jediná cesta, po ktorej jazdia autá. Inak na ostrove nie je žiadna infraštrukúra aj preto, že ostrov je vlastne aktívna sopka, ktorá vytŕča z Atlantického oceána do výšky viac ako 2-tisíc metrov. Najničivejší výbuch nastal v roku 1961, keď všetci obyvatelia ostrova museli opustiť svoj domov a na pár rokov odišli do Anglicka. „Vtedy sme sa prvýkrát stretli s niečím takým ako televízor, telefón či s modernou technikou. Ale niečo nám chýbalo. Pokoj nášho ostrova,“ pokračuje James v rozprávaní. Keď sopka prestala chrliť lávu, takmer všetci sa zbalili a odišli naspäť na ostrov. Neuveriteľné, nie? Dnes je už v hlavnom meste Edinburg of Seven Seas aj internet či televízia alebo satelitný telefón, ktorý aj tak nevyužívajú a skôr udržujú priateľské vzťahy medzi sebou. Miestni na nás pozerajú ako na prízraky, keď po mesiaci konečne máme wifi signál a posielame všetky tie fotky a správy domov. Mlčíme a pozeráme do vysvietených obrazoviek mobilov.

Na celom ostrove neexistuje, že niekto zamkne svoj dom alebo okradne svojho suseda. ,,Máme tu väzenie, ale tam ešte nikto nebol a dnes slúži ako skladisko na poľnohospodárske náčinie. Aj policajta máme, ale ten nemá žiadnu robotu a chodí s nami každý deň na zemiakové pole.“ Mne sa tie dva dni na ostrove zdali, akoby som bol na inej planéte. Úprimné ľudské vzťahy a pohoda. Prechádzam sa po hlavnom meste a všetci ma zdravia, usmejú sa a zaželajú pekný deň. „Nie je dnes nádherné počasie?“ A pritom ponúknu kávu alebo miestnu špecialitu, a tou je homár. Asi najväčšou atrakciou v meste Edinburg of Seven Seas je miestna pošta. Veď kto by si nechcel poslať pohľadnicu z najopustenejšieho ostrova sveta alebo kúpiť exotickú magnetku? Dopíšem pohľadnicu, nalepím známku a hodím do schránky. „Kedy vlastne tá pohľadnica príde?“ pýtam sa miestneho zamestnanca. „Najbližia loď príde asi o dva mesiace, takže rátam, že do troch mesiacov pohľadnica nájde svojho adresáta.“ Tie dva dni na ostrove sa mi zdali ako raj. V strede ničoho malý ostrov menom Tristan da Cunha.

Btw: A viete, kde je najizolovanejšie opustené golfové ihrisko na svete? No predsa na Tristane! Ale musíte si dávať pozor, aby ste loptičkou nezasiahli miestny dobytok!:) Ako sa na ostrov vieš dostať? Všetky potrebné informácie nájdeš v článku Tristan da Cunha – najizolovanejší ostrov alebo ako sa sem dostať

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.