Výšková choroba

Aklimatizácia – teda proces privykania si organizmu na nižší tlak a „menej kyslíka“ zbytočne neuponáhľajte. Vyčleňte si na to dostatok času, teda aspoň na začiatku treku. V prvom rade si treba uvedomiť, že s prvými príznakmi výškovej choroby sa môžete stretnúť už od výšky 3000 – 3500 metrov.

Aké sú prvé príznaky a ako sa budete pri nich cítiť?

Kde to chcem priblížiť ľudom, ktorí ešte nikdy neboli vo vyššej výška, tak im hovorím toto: budete sa cítiť ako keď sa ráno zobudíte po „opici“, čiže vytrasený žalúdok a bolesti hlavy.

Ako tomu predísť?

Ja mám celkom jednoduchý recept, ktorý sa m celkom osvedčil a s menšími odchýlkami sa ho snažím vždy dodržiavať. Ale opäť upozorňujem, že je to u každého jedného človeka individuálne. Vždy pár dni pred odletom (4-5 dni) do Nepálu, si už doma dávam vždy po jednej tabletke Anopirinu na zriedenie krvi. Alebo ak mam náhodou doma tak si dával pol tabletky Diamoxu. Po tých piatich dňoch s tým aj prestanem a už žiadne medikamenty nepoužívam.

Ako sa aklimatizujem ja?

Kde už začínam pomaličky šliapať do vyšších výšok, tak sa snažím dodržiavať tieto „svoje zaručené zásady“. Skoro zásadne chodím v skupine ako posledný. Nieže by som nevládal, ale tu platí také nepísané pravidlo: „frajer nie je ten, kto príde do lodžie ako prvý, ale ten, kto tam príde ako posledný“.

Dlhší čas trávite v „nižšej“ výške a teda telo sa adaptuje plynulejšie ako kde hneď za 3-4 hodiny vystrelíte o 600 až 800 výškových metrov vyššie. Počas treku nie je dôležité koľko kilometrov za deň spravíte, ale koľko výškových metrov nastúpate! Nemalo by to byť viac ako 600 – 800 metrov.

Takže pozor na to! Ideálne je, kde v prvej fáze aklimatizovania máte dostatok času, tj. kde po dvoch dňoch pochodu môžete ostať v niektorej lodžii dva dni.

Cestou počas treku sa snažím ráno piť hlavne nepálsky „masala tea“. Na obed a večeru preferujem hlavne polievky (tekutiny). Keďže ja toho cez deň veľa nenapijem, tak sa večer snažím solídne „zavodniť“.

A teraz napíšem niečo, s čím asi lekári príliš súhlasiť nebudú

Pri večeri si dám aj trocha slivovičky (roztiahne to cievy) alebo miestnej domácej rakši, ale aj po večeri pár glgov piva.

Ja som síce zarytý nefajčiar, ale fajčiarom by som odporúčal aby cigarety len trocha obmedzili a nie aby počas treku prestali úplne fajčiť. Organizmus síce registruje menší tlak a „nemej kyslíka“, ale nemusí zas dostať ešte aj nikotínový šok z nedostatku nikotínu. Posledne na treku do BC pod Everest som to videl na vlastne oči: chalanisko – silný fajčiar – sa uťal, že vo výške si nezapáli. No po pár dňoch mu bohvieako fajne nebolo (bolo mu seriózne zle). Následne to prehodnotil, pofajčieval a organizmus sa hneď adaptoval. Na Mera Peak išiel potom už ako srna (alebo yak?).

No ale keď sa skutočne niekto ráno zobudí „ako vygrcaný rezanec“, tak je vtedy každá rada dobrá.

Takže treba veľa piť. Požiť tabletku od hlavy, vydržať a počkať 2-3 hodinky, či zaberá. Na prste si odmerať sýtenie kyslíka v krvi. Pokiaľ sýtenie nie je po 60%, tak je všetko OK.

Keď „opičné“ príznaky neprechádzajú, jednoznačne odporúčam zbaliť si veci a zostúpiť o minimálne 500 výškových metrov nižšie. A tam prespať ďalšiu noc a následne sa opäť vrátiť vyššie! A už by to malo byť v poriadku. Preto treba mať na treky skutočne viac času a zbytočne sa neponáhľať!

Čo robiť, keď je už skutočne veľmi zle?

Z výšky môže dostať človek zavodnenie pľúc, alebo opuch mozgu. Tak treba mať v lekárničke už aj serióznejšie lieky (injekcie). Ale vtedy už treba riešiť stav rýchlo. Nemocného vložiť do pretlakového vaku (Gamou vak), ktorý vám umožni operatívne znížiť nadmorskú výšku aj o 2000 metrov a následný urýchlený transport nižšie. Ideálne vrtuľníkom do nemocnice!

Zvyčajne do 24 hodín budete ako rybička.

Autor: Vladimír Štrba, horolezec

Vladimír Štrba podnikol výstupy na Cho Oyu (8201 m), Aconcaguu (6962 m), Broad Peak (8047 m), Makalu (8463 m), 2-krát na Annapurnu (8091 m), Elbrus (5642 m), Mera Peak (6463 m), Baruntse (7129 m) a Dhaulagiri (8163 m). Momentálne je na expedícii Everest, kde sa pokúsia spolu so Zolom Pálim o výstup, ktorý je označovaný ako Hard Way. Ide o cestu, ktorú doteraz vyliezlo len 6 ľudí. Vladimír Štrba je vyštudovaný geológ, je ženatý a má štyri deti.