10 dní v budhistickom kláštore: Meditáciou k trvalému šťastiu (2. časť)

Kláštor Kopan sa nachádza na kopci severovýchodne od centra Kathmandu, asi 8 km od Thamelu (mapa). V kláštore som absolvovala kurz Discovering Buddhism (Objavovanie budhizmu), ktorý trval 10 dní a zahŕňal učenia aj meditáciu. Základné informácie o tomto kurze, jeho obsahu, priebehu, pravidlách a cene som načrtla v 1. časti článku.

Na svete existujú rôzne meditačné kurzy – napríklad známa vipassana, ktorá sa, pokiaľ viem, v zásade sústredí iba na meditáciu. Kláštor Kopan považujem za skvelý okrem iného preto, že ponúka popri meditácii aj učenia. Učenia sú super z dvoch dôvodov. Jednak poskytnú zrozumiteľný základ budhistickej filozofie a náboženstva, a jednak človek lepšie pochopí ušľachtilý zmysel meditácie.

Na západe je totiž čoraz populárnejšia joga a mindfulness (=uvedomenie, všímavosť, bdelá pozornosť), čo je naozaj skvelé. Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi, že tieto krásne techniky praktizujú ľudia často len pre svoje vlastné dobro. Každý chce mať zdravé a ohybné telo, sústredenosť, pokoj v duši a chce byť šťastný. Na tom nie je nič zlé. Ale my západniari často praktizujeme tieto telesné a duchovné cvičenia trošku sebecky – iba pre seba samých.

Naopak v budhizme, a naši učitelia nám to neustále zdôrazňovali, má naše meditovanie slúžiť v prospech všetkých živých bytostí. Meditujem, aby som bola zdrojom svetla a šťastia pre iných.

Učenia

Najradšej by som vám porozprávala všetko, čo som sa počas desiatich dní dozvedela. To je však nemožné. Spomeniem preto aspoň niekoľko tém, ktorým sme sa venovali.

Medzi úvodné témy patrila napríklad téza, že všetky živé bytosti (ľudia aj zvieratá) sa snažia dosiahnuť šťastie a zbaviť sa utrpenia. Čo spôsobuje utrpenie? Tromi hlavnými zdrojmi utrpenia sú ignorancia (nevedomosť), pripútanosť (chamtivosť) a hnev (nenávisť). Tieto dôvody zahmlievajú našu myseľ ako keď mraky zakryjú jasnú, modrú, letnú oblohu. Možno to však zastaviť a rozpustiť, a to práve meditáciou. Prvým krokom je uvedomenie si utrpenia, druhým krokom je nájdenie príčiny a tretím krokom je zastavenie utrpenia. Stačí na to správna meditačná technika, postup.

V úvodných učeniach sme rozoberali aj myseľ. Myseľ sa nerovná mozgu ani vlastnému ja (egu). Odkiaľ pochádza, odkiaľ prišla moja myseľ na tento svet? Pochádza priamo od rodičov? Alebo je to nová myseľ? Ak áno, odkiaľ prišla? Budhizmus vraví, že všetko má svoju príčinu, všetko plynie a pokračuje. Myseľ sa preto nemohla len tak náhodne zjaviť. To už súvisí s ďalšou témou – reinkarnáciou. Mnohí z účastníkov kurzu v reinkarnáciu neverili. To však nie je prekážkou meditovania. „Nikto tu z vás nechce spraviť budhistov. Aj keď nerozumiete reinkarnácii, stále môžete meditovať. Dôležitá je najmä pozitívna motivácia,“ povedala Ani Karin.

„Aj keby sme dosiahli pozitívny výsledok, ale s negatívnou motiváciou, to sa neráta. Takýto výsledok by aj tak nemal dlhé trvanie, pretože v budúcnosti by sa skôr či neskôr obrátil na negatívny,“ doplnil v poobedňajšom učení Geshe Losang Sherab a zachichotal sa. Vedel sa tak radostne a úprimne zasmiať – niekedy aj na svojich vlastných vtipoch, že si nás hneď všetkých získal. „To, na čom vždy záleží, je pozitívna motivácia. Čiže to, prečo ste konali tak, ako ste konali. Ak ste konali s pozitívnou motiváciou, tak tento váš dobrý zámer nezatieni ani prípadný negatívny výsledok.“

Pre mňa bola zaujímavá najmä prednáška o karme. Karma neznamená osud, ako sa často mylne povráva. V budhizme sa karma chápe ako príčina a následok, čiže príčinná súvislosť. Samotné slovo karma (sanskrit) znamená čin, konanie. Ani Karin uviedla konkrétne príklady v súvislosti s karmou. „Zabitie, či už človeka alebo zvieraťa, je zlá karma. Ak niekomu prikážete zabiť, to je dvojnásobne zlá karma. Napríklad taký armádny generál má horšiu karmu ako vojaci, ktorí dostali od neho príkaz vraždiť. Zabitie môže mať potom za následok napríklad to, že človek sa v budúcom živote narodí v prostredí, kde vládne vojna.“ Alebo trošku z iného súdka. „Ak je niekto veľmi úspešný v biznise, môže to byť výsledkom jeho pozitívnej karmy z minulosti. To však automaticky neznamená, že úspešní podnikatelia či bohatí ľudia sú nevyhnutne dobrí.“ Potom nám porozprávala bizarný príbeh, ako láma Zopa Rinpoche občas kúpil od hinduistov kozu, ktorá mala byť v ten deň obetovaná, len aby ju zachránil. Kozu previedol párkrát okolo stúpy za kláštorom a potom sa mohla pásť v záhrade a žrať, čo len chcela na znak pohostinstva. 🙂

Meditácie

„V dnešnej dobe platíme za drahých psychológov a terapeutov, pričom meditáciou sa vieme stať svojím vlastným psychológom. Tak ako je známe, že používame iba malú časť svojho mozgu, platí to aj o mysli. Meditácia nám pomáha naučiť sa využiť väčšiu časť našej mysle a zredukovať deštruktívne, negatívne a nekontrolované myšlienky,“ povedala Ani Karin. Meditácie viedol skúsený bývalý mních, dnes už laik – David Marks z Austrálie. Jeho cvičenia boli veľmi jasné a praktické. Bola to moja najobľúbenejšia časť celého kurzu. Najmä preto, lebo som sa sama presvedčila, že to funguje a má to pozitívne účinky.

„Párkrát sa zhlboka nadýchnite a utíšte svoju myseľ. Nemôžete si vypnúť myšlienky úplne, ale viete ich akoby dať bokom. Iba ich pozorujte, ale nevytvárajte si v hlave príbehy, nehodnoťte myšlienky ani zvuky okolo seba. Ak vám príde na um nejaká myšlienka, nezablokujte ju, iba ju pozorujte a odsuňte preč,“ vysvetľoval David. Na upokojenie mysle slúžia skvele meditácie dýchania, a práve tie sme robili spočiatku najviac. Sú rôzne typy, okrem iného tieto:

• Počítame od 1 do 10 a pritom dýchame cez nos = nádych 1, výdych 2, nádych 3, výdych 4 atď. Po čísle 10 sa opäť vrátime k číslu 1. Ak nás nejaká myšlienka vyruší natoľko, že ju začneme sledovať, vrátime sa k číslu 1.
• Opakujeme 9 nádychov-výdychov: nechtom na pravom ukazováku si zapcháme ľavú nosnú dierku – nádych cez pravú, pustíme a pravým ukazovákom zapcháme pravú nosnú dierku – výdych cez ľavu (3-krát); nechtom na ľavom ukazováku zapcháme pravú nosnú dierku – nádych cez ľavú, pustíme a ľavým ukazovákom zapcháme ľavú nosnú dierku – výdych cez pravú (3-krát); nádych cez obe nosné dierky, výdych cez obe nosné dierky (3-krát). Sústredíme sa pritom iba na dýchanie a nenecháme, aby nám myšlienky ukradli pozornosť.

Na to nadväzovali mnohé analytické meditácie. Napríklad o smrti, o prázdnote, o vlastnom ja – kde sa nachádza, či je v mojom tele, v mysli alebo je samostatne existujúce. Ak áno, kde sa nachádza, a pod.. Učili sme sa tiež meditáciu súcitu, dávania a brania (odobrať konkrétnej osobe utrpenie a dať jej šťastie, lásku, múdrosť, zdravie a pod.) a mnohé iné. Meditácia je okrem toho fantastická metóda ako sa zbaviť negatívnych emócií a stavov mysle, ktoré sú zdrojom nášho utrpenia (napr. hnev, pýcha, žiarlivosť, pripútanosť).

Z toho sa vraj najľahšie odstraňuje hnev. Možno sa vám niekedy zdá, že sa tak hneváte, neviete myslieť na nič iné a zožiera vás to. Napríklad, keď vás niekto urazí. Nejde vám do hlavy prečo to spravil. Takmer cítite vo svojom tele tú pichľavú bolesť, ktorá sa dotkla vášho ega. Hnev nie je niečo stále a trvácne, nikto sa nehnevá neustále. Je to iba stav mysle a nie je inherentný vo vás. Hnev preto možno rýchlo zastaviť, a to meditáciou. Treba ho transformovať na lásku a súcit. „Buddha povedal, že hnev je ako prach na papieri. Dá sa jednoducho sfúknuť. Oveľa ťažšie je zbaviť sa pripútanosti. Pripútanosť je ako olej na papieri. Je tam nasiaknutý a ťažšie odstrániteľný,“ vysvetľovala Ani Karin.

Pripútanosť nám prináša určitým spôsobom pôžitok, práve preto je tak ťažké zbaviť sa jej. Je to sebecký stav mysle. Očakávanie, že iní ľudia nás urobia šťastnými alebo že naše šťastie je závislé na nejakých veciach, majetku, rôznych pôžitkoch, zážitkoch. Aj strach, že nejakú osobu stratíte, je forma pripútanosti. Existuje aj pripútanosť k vlastnému egu, napr. nezvládanie kritiky. Väčšina ľudí trpí práve pripútanosťou k veciam či k osobám. Určite ju dobre poznáte v nejakej forme. A aj preto som sa rozhodla viac vám opísať meditáciu smerujúcu k transformácii pripútanosti. Aká je teda vhodná meditácia v tomto prípade?

V prvom rade si treba uvedomiť, že pripútanosť spôsobuje to, že danému objektu pripisujeme prehnaný význam. Preháňame jeho kladné vlastnosti. Následne sa toho chceme pevne chopiť, ako keby bol daný objekt niečo stále, konkrétne a nemenné. Lenže všetko sa mení, plynie. Vhodné sú najmä meditácie pominuteľnosti, prípadne aj meditácia smrti.

Meditácia pominuteľnosti (meditation on impermanence): Uvedomte si svoje telo. Pozrite sa na to, z čoho sa skladá – z kože, kostí, orgánov, krvi a buniek pod. Pozrite sa do hĺbky, uvedomte si, ako sa bunky, atómy, molekuly vo vás menia každú chvíľu. Pomaly starnú, odumierajú. Vo vašom tele je neustály pohyb, všetko sa mení a postupne zaniká. Potom sa pozrite na predmety okolo seba, vankúš, na ktorom sedíte, okná, stôl, stĺpy, domy, cesty, objekty. Navonok sa zdajú také konkrétne, stabilné, pevné a nemenné. Lenže pozrite sa zblízka. Najprv na ich povrch, potom hlbšie, až na atómy a molekuly, z ktorých sa skladajú. Čiastočky sa hýbu, menia každú sekundu či milisekundu, a tak sa objekty postupne rozkladajú a miznú. Pozrite sa podrobne na prírodu okolo seba, na planéty, hviezdy. Aj tie sa menia každú sekundu či milisekundu. Nie sú statické a nemenné, ale sú v neustálom pohybe. Potom myslite na to, ako sa veci vo svete neustále menia, starnú, postupne sa dezintegrujú a rozpadajú. Všetko má svoj koniec. Spomeňte si na pominuteľné veci, ku ktorým ste pripútaní. Jedlo, predmety, cennosti, dom a iné. Predstavte si ako tieto veci budú vyzerať o 10 rokov, 50 rokov, 100 rokov. Prečo by som mal byť pripútaný k niečomu, čo je tak pominuteľné? Zostaňte chvíľu v tomto stave mysle a zo skúsenosti, ktorú ste nadobudli, vyvoďte záver, čo s tým mienite urobiť.

Každú meditáciu sme začínali pozitívnou motiváciou a zakončili venovaním – nech naša meditácia slúži mne aj v prospech všetkých bytostí.

Otázky a odpovede

Skvelá bola aj sekcia otázok a odpovedí. Mohli sme sa pýtať čokoľvek súvisiace s budhistickým učením či meditáciou. Účastníci kládli najrôznejšie otázky. Rozprávali sme sa o autizme, eutanázii, alzheimeri, depresii či potrate z karmického resp. z budhistického hľadiska. Rozprávali sme sa dokonca aj o snoch, duchoch a exorcizme.

Keď som sa po kurze vracala späť do Thamelu, mala som pocit, že som dostala niečo veľmi vzácne. Dar, s ktorým môžem smelo vykročiť do sveta. Ako v rozprávkach, keď otec vypraví syna na cesty, zabalí mu do batôžka kus chleba a dobré rady do života. Okrem toho som mala pocit, že sa vraciam do civilizácie nie po 10 dňoch, ale 10 rokoch. A mojou misiou je teraz uplatniť v praxi to, čo o čom som sa presvedčila hore v oblakoch. Už teraz pociťujem malé zmeny. Som pozornejšia a pokojnejšia, pomalšie jem, menej posudzujem ľudí a keď aj náhodou vznikajú vo mne nejaké negatívne emócie, snažím sa ihneď pochopiť ich príčinu a spracovať, transformovať ich do pozitívnej formy. Ale chce to, samozrejme, ešte veľmi veľa praxe.

Vrelo odporúčam ktorýkoľvek kurz či duchovnú obnovu v kláštore Kopan každému, kto sa zaujíma o svoju myseľ a jej nekonečný potenciál.

Viac informácií o Nepále nájdete v časti Cestovateľské rady – Nepál.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.