Prečo kedysi ležal v Indonézii globálny obchod?

V súčasnosti existujú desiatky metropol s globálnym obchodom. Kedysi však to najdôležitejšie a najväčšie na svete ležalo priamo v Indonézii. Vedeli to aj arabskí, ázijskí a európski obchodníci, ktorí sem putovali. Hľadali tu totiž korenie, ktoré bolo vzácnejšie ako zlato. Rástlo totiž len v tejto časti sveta.

Indonéziu tvorí viac ako 17 000 ostrovov, no tajomstvo bohatstva sa ukrývalo len na desiatich z nich. Tisíce rokov sa na nich nachádzal celosvetovo jediný zdroj muškátových orieškov. Čoskoro to zistili aj arabskí a ázijskí obchodníci. Boli si vedomí, že o pôvode komodity nesmú nikde rozprávať. Vedeli, že držia v rukách nové zlato. „Zlato“, ktoré nik doposiaľ nepoznal. Jeho cenu preto značne navýšili, takmer o 60 000 percent. Z vtedajšieho Konštantínopolu sa vôňa muškátového oriešku však čoskoro rozpŕchla do celej Európy.

Európsky boj o monopol

Európski obchodníci nechceli, aby takáto cenná komodita zostala len v rukách arabských a ázijských kupcov. Arabi a Indovia im predávali korenie za premrštenú cenu. Zbohatnúť však chceli aj oni. Netrvalo dlho, kým zlaté korenie odštartovalo svoj zlatý vek. Muškátovú horúčku – nájsť tajomné ostrovy plné orieškov a nárokovať si na monopol. Na to však obchodníci v tom čase potrebovali niečo cenné a nedostupné. Obyčajný kúsok mapy indonézskych ostrovov. 

Kde teda ležia Ostrovy korenia?

Nik z nich netušil, odkiaľ korenie pochádza. Bolo také vzácne, keďže rástlo len na jedinom mieste na Zemi. Priamo tu…. na Ostrovoch korenia, malých ostrovčekoch v Bandskom mori s 15 000 obyvateľmi, ktoré sa nachádzajú približne 2 500 kilometrov východne od Jakarty. Bandské ostrovy boli jediným miestom, kde rástli muškátové oriešky. Svet sa preto v 17. storočí točil len okolo nich. 

Históriu im dodnes pripomínajú chátrajúce domy na ostrove Banda Neira. Španieli, Portugalci, Angličania…. každý z nich chcel byť na ostrovoch prvý, len aby získal na muškátový oriešok monopol. Doplavili sa však so sklonenou tvárou. Holanďania ich v roku 1621 predbehli. Spomínané chátrajúce domy totiž kedysi patrili Holandskej východoindickej spoločnosti, ktorá sa stala v 17. storočí najväčším kolonizátorom Bandských ostrovov.

A za polovicou celkových príjmov Holandska stál kedysi práve zisk Holandskej východoindickej spoločnosti. 

Plantáže na ostrove Banda Besar

Hoci ostrovy často zahaľuje hmla, vysoké koruny stromov, skrývajúce zlatožlté guličky veľkosti pingpongovej loptičky, sa nedajú prehliadnuť. Nachádzajú sa priamo na farmách a plantážach, ktoré kedysi patrili kolonizátorom. Mnohé z nich zdedili ich potomkovia. Muškátovým orieškom dodnes živia celé rodiny. 

Z výšin až nad oheň

Miestni vnímajú oriešky ako dar z nebies, oni takmer na nebesiach aj ležia. Rastú vysoko v korunách stromov. Niektoré z nich sú už puknuté a vo vnútri červené. Znamená to, že dozreli. Na ich zber využívajú nástroj na trhanie.

Následne ich nad ohňom nechajú približne tri dni schnúť. Každú chvíľku ich obrátia, aby sa nespiekli. Ak sú hotové, jemne ich otvoria a z čiernej škrupinky vypadnú bledohnedé čerstvé muškátové oriešky. 

Okrem muškátových orieškov aj… 

Kým v minulosti ich vnímali ako zázračný liek, ktorý pomáhal liečiť mor, v súčasnosti využívajú sušené muškátové orechy najmä pri príprave rybacích a mäsových pokrmov. Muškátové kvety zas ako prísadu do sladkých pokrmov.  

Miestna pôda obsahuje mimoriadne množstvo živín. Bandské more pôsobí ako nárazník, ostrovy tak chráni pred extrémnymi rovníkovými teplotami. I keď sa oriešky pestujú aj v iných krajinách, tieto sa dodnes považujú za najlepšie na svete. Svoj domov tu okrem nich našli aj klinčeky, kokosy, banánovníky a mangovníky. 

Čo je s farmami dnes?

Súboje o nadvládu nad Bandskými ostrovmi sú minulosťou. Pri pohľade na muškátový oriešok domáci okrem hrdosti cítia aj ich temnú minulosť. I keď s ním viaceré bandské rodiny dodnes obchodujú, mnohé iné prestali písať strany slávnej histórie a našli si príjem v pobrežnom love alebo v turistike. 

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.