V počiatku to bol nápad tráviť pár dni na prelome rokov v teplejšej krajine, ktorá je ľahko dostupná s lacnými letenkami. Voľba padla na Istanbul. Pár dní pred našim letom zo všetkých strán počúvam o krutých mrazoch, ktoré maju prísť na Slovensko a som smutný z toho, že budem akurát v zahraničí. V tom vidím na internete animáciu vývoja počasia počasia nad Európou a toto ochladenie by malo zasiahnuť aj Turecko. Pozerám predpoveď – snehové prehánky a teplota okolo nuly! Tep 200 a ja sa teším, že ak všetko víde, uvidím Istanbul pod snehom.
Prilietame do Istanbulu, vychádzame z letiska a naozaj začínajú padať snehové vločky! Po ubytovaní sa jemné sneženie mení na poriadnu snehovú búrku a tak ráno nastavujem budík aby som nafotil istanbul pod snehovou pokrývkou, ktorá padala celú noc.
Budík zvoní, a so zalepenými očami utekám k oknu. Von je asi 20 centimetrov snehu a stále husto sneží. Utekám von, na schodoch sa obliekam a to čo vidím von, je pre mňa neuveriteľné, začínam sa z toho až smiať. Je tma a mesto osvetľujú len pouličné lampy. Chodníky a cesty ešte nestihli odrhnúť. Sneží tak husto, ako som doposiaľ ešte asi nevidel. Mesto je úplne prázdne, som tam len ja, brodím sa snehom a vykračujem do neho prvé stopy. To, čo sa deje, je pre mňa priam neuveriteľné, snehovú búrku som už zažil, ale aby počas nej hrmelo? To som veru zažil prvýkrát v živote. Atmosféra vyvrcholila, keď sa rozozvučali mešity. V meste 20 centimetrov snehu, strašne silné sneženie, hromy a modlenie z mešít… To čo je za kombinácia? Nechcelo sa mi tomu uveriť… O chvíľu pri hlavnej ceste stretávam prvého chlapíka na ceste do roboty, ktorý tlačí vozík s kukuricou naprieč snehom. Chvíľu nato pomáham tlačiť zapadnutú dodávku, no nemá to význam. Nasadám do metra a na sebe mam asi 5 centimetrovú snehovú vrstvu. Som totálne mokrý, no mestom sa túlam ešte ďaľšie 4 hodiny. Vraciam sa na hotel a viem, že budem chorý, no toto ráno bolo pre mňa jeden z najkrajších zážitkov v živote.
Večer nás čaká Silvester a rozhodli sme sa vyraziť na breh Bosporu s výhľadom na Hagiu Sofiu a Modrú mešitu. Ja už prechladnutý, nevyspatý a uzimený z rannej prechádzky kus znepríjemňujem večer priateľke, no nakoniec aj tak super večer .
Nasledujúci deň sa sneh roztopil a život sa dostával do normálu. Cez deň si robíme obhliadku mesta. Hagia Sofia, Modrá mešita, Galatstká veža, Grand Bazaar,… Pomedzi to krátke prestávky na jedlo a čaj. Turecká kuchyňa mi fakt sedí a každé jedlo nespočetne veľakrát chválime. Turecká hrachová polievka, kebaby, špízy, musaka, borek, ryžový puding a zo všetkých strán na Vás zakukujúce dezerty a koláče, všetko vynikajúcich chutí.
Určite sa sem chcem ešte niekedy vrátiť a vychutnať si tieto miesta aj v lete. Stretol som sa s reakciami – škoda, že Vám nevyšlo počasie, Istanbul je krásny. No táto snehová búrka spravila z toho omnoho jedinečnejší zážitok a všetky tie pohľady ešte fascinujúcejšie!
Patrik Paulínyi

Viac Patrikovej tvorby nájdete na http://patrikpaulinyi.com/ a alebo ho sledujte na https://www.facebook.com/Patrikpaulinyivideo/ a na jeho instagrame
https://www.instagram.com/patrikpaulinyi/.
