Video: Zamrznutý Istanbul

V počiatku to bol nápad tráviť pár dni na prelome rokov v teplejšej krajine, ktorá je ľahko dostupná s lacnými letenkami. Voľba padla na Istanbul. Pár dní pred našim letom zo všetkých strán počúvam o krutých mrazoch, ktoré maju prísť na Slovensko a som smutný z toho, že budem akurát v zahraničí. V tom vidím na internete animáciu vývoja počasia počasia nad Európou a toto ochladenie by malo zasiahnuť aj Turecko. Pozerám predpoveď – snehové prehánky a teplota okolo nuly! Tep 200 a ja sa teším, že ak všetko víde, uvidím Istanbul pod snehom.
Prilietame do Istanbulu, vychádzame z letiska a naozaj začínajú padať snehové vločky! Po ubytovaní sa jemné sneženie mení na poriadnu snehovú búrku a tak ráno nastavujem budík aby som nafotil istanbul pod snehovou pokrývkou, ktorá padala celú noc.

Budík zvoní, a so zalepenými očami utekám k oknu. Von je asi 20 centimetrov snehu a stále husto sneží. Utekám von, na schodoch sa obliekam a to čo vidím von, je pre mňa neuveriteľné, začínam sa z toho až smiať. Je tma a mesto osvetľujú len pouličné lampy. Chodníky a cesty ešte nestihli odrhnúť. Sneží tak husto, ako som doposiaľ ešte asi nevidel. Mesto je úplne prázdne, som tam len ja, brodím sa snehom a vykračujem do neho prvé stopy. To, čo sa deje, je pre mňa priam neuveriteľné, snehovú búrku som už zažil, ale aby počas nej hrmelo? To som veru zažil prvýkrát v živote. Atmosféra vyvrcholila, keď sa rozozvučali mešity. V meste 20 centimetrov snehu, strašne silné sneženie, hromy a modlenie z mešít… To čo je za kombinácia? Nechcelo sa mi tomu uveriť… O chvíľu pri hlavnej ceste stretávam prvého chlapíka na ceste do roboty, ktorý tlačí vozík s kukuricou naprieč snehom. Chvíľu nato pomáham tlačiť zapadnutú dodávku, no nemá to význam. Nasadám do metra a na sebe mam asi 5 centimetrovú snehovú vrstvu. Som totálne mokrý, no mestom sa túlam ešte ďaľšie 4 hodiny. Vraciam sa na hotel a viem, že budem chorý, no toto ráno bolo pre mňa jeden z najkrajších zážitkov v živote.

Večer nás čaká Silvester a rozhodli sme sa vyraziť na breh Bosporu s výhľadom na Hagiu Sofiu a Modrú mešitu. Ja už prechladnutý, nevyspatý a uzimený z rannej prechádzky kus znepríjemňujem večer priateľke, no nakoniec aj tak super večer .

Nasledujúci deň sa sneh roztopil a život sa dostával do normálu. Cez deň si robíme obhliadku mesta. Hagia Sofia, Modrá mešita, Galatstká veža, Grand Bazaar,… Pomedzi to krátke prestávky na jedlo a čaj. Turecká kuchyňa mi fakt sedí a každé jedlo nespočetne veľakrát chválime. Turecká hrachová polievka, kebaby, špízy, musaka, borek, ryžový puding a zo všetkých strán na Vás zakukujúce dezerty a koláče, všetko vynikajúcich chutí.

Určite sa sem chcem ešte niekedy vrátiť a vychutnať si tieto miesta aj v lete. Stretol som sa s reakciami – škoda, že Vám nevyšlo počasie, Istanbul je krásny. No táto snehová búrka spravila z toho omnoho jedinečnejší zážitok a všetky tie pohľady ešte fascinujúcejšie!

Patrik Paulínyi

Narodil som sa v roku 1990, v meste Liptovský Mikuláš. Počiatok mojej tvorby, prvotne hlavne fotografickej, silným spôsobom ovplyvnila moja láska k športu a k prírode, ktorá ma obklopovala všade navôkol. Neskôr som však zatúžil do statických snímkov vniesť dynamiku a napätie. Začali vznikať moje prvé dokumentárne filmy. V roku 2013 som s dokumentárnym filmom Nad nami vyhral na festivale Hory a mesto v Bratislave cenu pre začínajúceho filmára a v roku 2014 som úspešne ukončil magisterské štúdium filmovej dokumentárnej tvorby na Akadémií Umení v Banskej Bystrici. Mojím najnovším filmom je Just go, ktorý doslova obletel celý svet prostredníctvom filmových festivalov a médií, kde je momentálne prezentovaný a taktiež získal niekoľko ocenení v USA i v Európe. V súčasnej dobe všetky moje financie putujú do cestovania. Spoznávanie ľudí, ich zvykov a kultúry je mojou najväčšou inšpiráciou do budúcej tvorby. Dokumentárny seriál What I’ve seen predstavuje krajiny, ktoré sa mi podarilo navštíviť. Týmito videami sa snažím vizuálne a temporytmicky zachytiť emócie, ktoré vo mne krajina zanechala.