Tonga alebo potápanie s veľrybami (1.časť)
Kde je najkrajšie safari? Kam by som poslal ľudí, zákazníkov alebo kamarátov? Určite si myslíte, že by som na mape ukázal na jednu z mnohých afrických krajín. Vlastne aj ja som doteraz odpovedal, že sú to gorily buď v Rwande alebo v Kongu. Ešte som sa pohrával s Etoshou v Namíbii a sem-tam sa ešte objavovalo krásne miesto v Malawi. Odtrhnite oči z Afriky a pozrite sa na mape doprava. Výrazne doprava, tam, kde je veľká modrá plocha menom Tichý oceán. Tam natrafíte na ostrov menom Tonga. Že ste o tomto ostrove ešte nepočuli? Je na vôbec niečo? Nech spozornie každý, kto miluje zvieratá a málo známe miesta, ktoré na vás citovo veľmi silno zapôsobia. Vitajte na ostrove, kde môžete dva mesiace v roku sledovať najväčšie veľryby na svete v ich prirodzenom prostredí.
Počujem nejedného z vás kontrovať poznámkou, že tieto cicavce videl buď na Islande, Aljaške alebo na inom krásnom mieste. Prečo by mal ísť práve na taký vzdialený ostrov, kam trvá let zo Slovenska tri dni? Nikde na svete sa nemôžete potápať, plávať a byť v takej bezprostrednej vzdialenosti od veľrýb ako v priezračných vodách oceána. Len si predstavte, že ste asi na päť metrov od tvorov, ktoré majú od 35 do 130 ton! Žiadna klietka alebo ohrada. Len vy a veľké nežné stvorenie, ktoré ladne pláva so svojím mláďaťom – vyslovene na dotyk!
„Rozhodovali sme sa, či budeme tieto tvory loviť alebo sa dáme na cestu turistického ruchu,“ ozve sa Matt, ktorý vlastní jeden z troch rodinných rezortov na ostrove Ha´apai. „Tonga je veľmi chudobný ostrov a peniaze z lovenia veľrýb by obyvateľom veľmi pomohli. Našťastie sa domáci dali prehovoriť, že toto môže byť lepší zdroj príjmov ako harpúnovanie veľrýb. Už po niekoľkých rokoch všetci zistili, že kontrolovateľný turistický ruch môže priniesť aj veľmi pozitívnu energiu. Nič sa tu vlastne nezmenilo a nikto nevytláča obyvateľov z ich zabehaných životných koľají. Tých niekoľko desiatok turistov, ktorí sem prídu, nič neničí.“
Matt, sympatický Austrálčan tu žije so svojou rodinou už vyše desať rokov. Cez neho som niekoľko rokov vybavoval všetky povolenia a hľadal som pre seba a svojich kamarátov voľné miesto v jeho rezorte. Na jednej strane je krásne, že len pár vyvolených z celého sveta sa sem dostane, ale na druhej je to pekné organizačné peklíčko. Kto však ide za svojím snom krok za krokom a nie je nedočkavý, tak ho si to potom krásne vychutná.
„Ak sem poletíš, sadni si k oknu a budeš mať krásny vyhliadkový let,“ napísal mi Matt pár dní pred mojím príletom na ostrov. Z hlavného mesta Tongy Nuku Alofa sem letí malé lietadlo, do ktorého sa zmestí maximálne 17 ľudí.
Dlho som si liečil nervy pre jedinú leteckú spoločnosť, ktorá sem lieta. Čo na tom, že za letenky som zaplatil pred šiestimi mesiacmi, nikto mi nevedel poslať potvrdenie o mojom lete! Lulutai – tak sa volá miestna spoločnosť – mi asi chcela pripomenúť, ako sa lietalo pred niekoľkými desaťročiami. Aj vy ste si zvykli na kúpu leteniek cez internet? Na Tonge je to stále neznámy pojem. Pekne vytočiť telefónne číslo, vypočítať si, kedy bude pracovný deň (na Tonge je oproti slovenskému času plus 11 hodín) a modliť sa, aby ste mali šťastie. Hoci mi druhá strana všetko rozumela a ja som si správne zapísal bankový účet, po zaslaní peňazí sa po leteckej spoločnosti zľahla zem. Dokonca som sa dozvedel, že všetky lety sú plné a my nemáme žiadnu rezerváciu. „To je normálne a nejako sa to vyrieši,“ upokojuje ma Matt, s ktorým preberám túto situáciu. Len si predstavte, že niekam letíte – tri dni na trase Budapešť – Istanbul – Singapur – Nadi – Nuku Alofa a posledný segment letu sa nakoniec stratí. Dobre, nebudem to naťahovať; po dvoch dňoch stresu sme dostali miesta do maličkého lietadla. Ani sa nečudujem, že sem lieta tak málo ľudí, lebo tie nervy z kúpy miestneho preletu na Tonge sú vážne stresujúcim zážitkom.
A ako vyzerá samotný let na ostrov Ha´apai? Kedy ste v živote dostali ručne vypísané letenky alebo vás odvážili, či nie ste príliš ťažkí? Zažili ste už, že vám pred letom neskontrolovali ani batožinu a namiesto letušky sa vás opýta pilot, či ste všetci? Len sa tak na nás pozrie, pohľadom nás spočíta a zaželá príjemný 40-minútový let. Dvere do pilotnej kabíny sa tu nezatvárajú a vy ani neviete, kam sa máte pozerať. Na tie krásne tichomorské ostrovy alebo na prácu pilota? Som rozpoltená osoba, ktorá nevie, čo chce. Pohľadom lietam raz tam, raz tam. Nakoniec však vyhráva pohľad na tyrkysové more, ktoré lemuje malé ostrovčeky. Koľko odtieňov tyrkysu vlastne existuje? Spočítal to niekto? Zamyslel sa nad tým niekto? Koľkokrát som si povedal, že najkrajšie more som už videl – či na Sokotre alebo v Somálsku alebo… Zasa musím prehodnotiť svoj nezmyselný rebríček krás. Spolu s kamarátmi sa pozeráme na to divadlo pod nami. Oči rozdrapené, ústa otvorené a hlava nedokáže pochopiť, koľko krás je na tomto svete. Wau, wau a zas wau.
Prečo sme si vlastne vybrali ostrov Ha´apai? Dôvod je jednoduchý. Každý rok medzi augustom a koncom septembra sem priplávajú z chladných vôd Antarktídy vráskavce, aby sa tu nielen dobre nakŕmili, ale aj naučili svoje mláďatá, ako prežiť. Keď si sadneme na pláž, o pár minút vidíme desiatky veľrýb, ako vydychujú gejzíry vody, skáču a mávajú nám svojimi plutvami. A potom si uvedomíme, že na druhý deň sa medzi tieto tvory vyberieme.
Pokračovanie nabudúce…
Chceli by ste sa dozvedieť 8 zaujímavostí o Tonge? Prečítajte si tu
Máte otázky na článok „Tonga alebo potápanie s veľrybami“? Dajte do komentu
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
Ještě objeďte další místa Silver Bank, atd.
Nie je to akí Tongánci sú, tá pohoda a že málo čo funguje práve súčasťou toho zážitku ? Príde mi to veľmi neobjektívne a nefér voči nim. Je vidieť, že turizmus na Tonge bol na tom oveľa lepšie pred Covidom, všade mnoho brožúrok čo a kam, turistické centrá kde poradia, ubytovanie bolo evidentne tiež v pohode bookovateľné, Lulutai mal pravidelné lety, viacero lietadel a mnoho ďalších služieb. Čo ale čakáte keď tí ľudia boli viac ako 2 roky bez príjmu ? Keď turizmus začal ožívať vybuchla sopka pokryla ich popolom, zničila im úrodu, domy, ubytovne a pod. Následne zemetrasenie, tsunami ktorá zničila domovy a biznis mnohých ľudí. Dokonca aj na hlavnom ostrove doteraz nemajú financie na obnovu turizmu a zariadení k tomu potrebných na okolité malé ostrovy z ktorých aj ich obyvatelia museli odísť na Tongatapu. Koľko lodží, hostelov, hotelov, homestayov je nedohľadne poškodených. Bežní ľudia žijú z toho čo ulovia, vypestujú a odtrnú zo stromu, práca niekde vlastne nie je a preto väčšia časť Tongancov žije v zahraničí ako na Tonge celkovo. Väčšina ostatných strávi 6 mesiacov z roka ťažkou prácou na sadoch Nového Zélandu a Austrálie z čoho potom žijú. Nehovoriac o tom, že väčšina potravín ako poznáme my je importovaná a stojí 3 násobok pôvodnej ceny. V drahých hoteloch a možno u ľudí z veľrybieho biznisu to nie je tak vidieť, ale stačí stráviť nejakí čas u domácich a vidíte, že to nie je jednoduché.
Plus k tým veľrybám – môžete to zažiť na Tongatapu, Ha’apai, Eua, Va’vau a výber je asi len o preferenciách a iných detailoch. Nerozumiem povoleniam keď je reálne si to zabookovať aj mesiac dva dopredu. Čo samozrejme nie je ideálne pre ľudí cestujúcich z ďaleka. Najväčšie veľryby sú Vráskavce obrovské (Blue whales), nie humpbacky.