Táto krajina vlastní živé kamene

Niektorí vedci po návšteve tohto mestečka už nemôžu pokojne spávať. Existuje v ňom údolie kameňov, nad ktorými si lámu hlavu. Na rozdiel od ostatných totiž dýchajú, rastú a rozmnožujú sa. 

Nielen ľudia, ale aj krajiny môžu žiť v tieni ostatných. Hoci je od Slovenska vzdialené ani nie tisíc kilometrov, pre mnohých je veľkou neznámou. Reč je o Rumunsku, štáte juhovýchodnej Európy, ktoré leží na severnej časti Balkánskeho polostrova.

Kroky v tomto prípade nevedú do najväčšieho dreveného kostola v Európe a ani do Malého Paríža, ako prezývajú hlavné mesto Bukurešť. Smerujú približne sto kilometrov od veľkomesta. Stačí prejsť pozdĺž rieky Gresarea Brook, kúsok od obce Horezu. Leží tam rumunské mestečko Costesti, pre mnohých neznáme. A to aj napriek tomu, že v ňom doslova prebýva fascinujúci fenomén. 

Unikátny jav

Príroda je živá a neživá. Medzi živú sa radia rastliny a živočíchy, naopak tou neživou je piesok, voda, zemina alebo kamene. No Rumunsko túto teóriu vyvracia. Práve v mestečku Costeti sa nachádza údolie skál, nad ktorým si vedci lámu hlavu. Ležia v ňom totiž živé kamene.

Celkom sa to bije s logikou, no ony naozaj existujú. Nazývajú sa Trovants, čo v preklade z rumunčiny znamená rastúce kamene. Mineralógovia o nich hovoria ako o svetových unikátoch. Aj preto mesto Costeti volajú mestom Trovantovcov.

Ako je možné, že sú živé?

Na prvý pohľad vyzerajú úplne bežne. Keď sa však vedci zamerali na ich anatómiu a životnosť, zistili, že sa menia. Horniny sa „zrodili“ údajne pred 6 miliónmi rokov a z drobného štrku postupne vyrástli veľké desaťmetrové masy hornín.

Avšak netreba zabúdať, že ide o kamene. I keď sa zväčšujú, rastú veľmi pomaly. Za tisíc rokov podľa odhadov narastú približne štyri až päť centimetrov. Ich rast môže súvisieť aj s nahromadením uhličitanov vo vnútri. Keď na ne dopadne voda, uhličitany tlačia na spodné vrstvy sedimentov a nútia ich vystupovať smerom von. Tým sa vytvárajú vydutiny, čím sa kamene zväčšujú.

Ako zistili vek kameňov?

Vedci vytvorili veľa štúdií, kým odhalili pôvod rastu. Pod mikroskopom preskúmali niekoľko vzoriek. Záhadu rozlúskli počas pitvania.

Zistili, že kamene nemajú zloženie podobné nerastom, ale štruktúre kmeňu stromu. Horniny tvoria vrstvy, rovnako ako kmeň stromu tvoria bledšie a tmavšie kruhy. Práve prostredníctvom jednotlivých vrstiev sa dá odhaliť vek kameňov. 

Forma mimozemského života

Niektorí vedci tvrdia, že kamene sa môžu aj rozmnožovať a dýchať, deje sa to však len na mikromeradle. Pomocou vysoko citlivého zariadenia dokážu odhaliť aj ich zvláštny pulz. Záhadou však nie je len ich rast, rozmnožovanie, ale aj pohyb. Horniny sa každé dva týždne pohnú v priemere o 2,5 milimetra. Aj toto bol ďalší z podnetov, ktorý presvedčil organizáciu UNESCO vyhlásiť kamene za svetovú pamiatku. Niektoré z nich dokonca chráni Trovantovo múzeum.

Vedci ich po rokoch skúmania klasifikovali ako anorganické formy života, iní zas dospeli k názoru, že sú to druhy života s vlastným vedomím. Ich obdivovatelia tiež prehlasujú, že ide o formu mimozemského života, ktorá sa na Zem dostala cez meteorický roj. Ďalší zas hovoria o výsledkoch zemetrasení. Či prvé, druhé alebo tretie, jedno je isté: Zem ponúka neuveriteľné podnety, ktoré ľudstvo neprestanú udivovať.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.