Sú carbonara naozaj talianske?
Ak sú Taliani na niečo hrdí, bez pochýb je to práve ich kuchyňa. Podľa svetového sprievodcu TasteAtlas Awards dobyla talianska kuchyňa prvú priečku v zozname najlepších kuchýň sveta. Pri pochybách o kvalite ich jedál sa teda Taliani dokážu poriadne rozčúliť. Najnovšie však taliansky akademik prehlásil, že carbonara cestoviny nepochádzajú z Talianska, ale odinakiaľ.
Spôsobiť rozruch v talianskej rodine nemusí byť až také komplikované. Talianskemu akademikovi Albertovi Grandi sa ho však podarilo vyvolať naprieč celou krajinou, a to len jednou vetou:
Alberto Grandi
Alberto Grandi je historik špecializujúci sa na históriu kuchýň a jedál. V rozhovore pre Financial Times podobnými názormi spochybnil viacero talianskych tradičných ingrediencií. Podľa vlády si na to nevybral vhodnú chvíľu, len nedávno totiž miestne úrady navrhli taliansku kuchyňu za kandidáta nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pobúrenie Talianov
Domácich tieto tvrdenia pobúrili. Vyvolali hnev aj u talianskeho podpredsedu vlády Mattea Salviniho, ktorý už dlhodobo prirovnáva jedlo k symbolu národnej identity krajiny. Asociácia Coldiretti vyhlásila, že Grandi zaútočil na symboliku Talianska a zároveň spochybnil najhlbšie národné kulinárske tradície.
Kde je pravda?
Latinské príslovie vraví In vino veritas, vo víne je pravda. Historik Alberto Grandi ju však hľadal v odbornej literatúre od Luca Cesariho A Brief History of Pasta. Autor diela totiž prvý spochybnil pôvod cestovín carbonara. Tvrdil, že ide o americké jedlo zrodené v Taliansku.
Prečo zrovna americké?
Talianske Spaghetti alla Carbonara sa nezaobídu bez údeného bravčového mäsa, vajec, parmezánu a mletého čierneho korenia. Túto kombináciu chutí však údajne majú na svedomí americkí vojaci, nachádzajúci sa počas druhej svetovej vojny v Taliansku. Vajcia so sušenou slaninou kombinovali práve s cestovinami. Daný chod si objednali po prvý raz v roku 1944 priamo u talianskeho šéfkuchára. Míľnikom je aj to, že recept sa po prvýkrát objavil v 50. rokoch v americkej, a nie v talianskej kuchárskej knižke.
Nielen Carbonara
Alberto Grandi sa slovne pustil aj do histórie pizze. Povedal, že pizza je novodobým výtvorom a v 50. rokoch minulého storočia o nej takmer žiaden Talian ešte nepočul. Expert na taliansku kuchyňu vyhlásil, že pred druhou svetovou vojnou by pizzu našli len v niektorých juhotalianskych mestečkách. Prvú reštauráciu zameranú len na pizzu dokonca neotvorili v Taliansku, ale v New Yorku v roku 1911.
„Pre môjho otca bola pizza v sedemdesiatych rokoch rovnako exotická ako je dnes pre nás sushi.“
Alberto Grandi
Špekuluje sa aj o inom
O pôvode viacerých populárnych jedál sa dodnes vedú polemiky:
- Pavlova torta
Možno dezert pomenovali podľa ruskej baleríny Anny Pavlovej, no po prvý raz ho v roku 1926 pripravil kuchár z Wellingtonu. O pôvod sa dodnes doťahuje Nový Zéland s Austráliou.
- Croissant
Croissanty sa tradične spájajú s Francúzskom. Tam ich však neobjavili. Krajinou ich vzniku je od 13. storočia Rakúsko. Podľa odhadov sa stali populárnymi až v roku 1839, keď ich rakúsky dôstojník začal predávať vo svojej viedenskej pekárni.
- Caesar šalát
Z výmyslu sa stalo populárne jedlo po celom svete. Mnohí ho považujú za americký objav alebo pokrm pomenovaný podľa cisára Júliusa Caesara. Jedlo po prvý raz vzniklo začiatkom 20. storočia v Tijuane v Mexiku. Vytvoril ho taliansky šéfkuchár Caesar Cardini. Jeho reštauráciu zaplnilo množstvo Američanov, rýchlo mu došli ingrediencie a tak zo zvyšných produktov vytvoril šalát. K rímskemu šalátu pridal olivový olej, krutóny, parmezán, vínny ocot, worcesterskú omáčku a vaječné žĺtky.
- Vindaloo
Pokrm sa bežne spája s indickým štátom Goa, pôvodne ho však vynašli Portugalci. Slovo vindaloo pochádza z portugalského receptu „vido de alhos.“ Podľa odborníkov ide o goanskú adaptáciu portugalského jedla „carne de vinho e alhos,“ teda mäsa na víne a cesnaku.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
