Slovák, ktorý zachránil otrokyne v Iraku

Slovák, ktorý zachránil otrokyne v Iraku

Počas mojej prvej cesty do Iraku v roku 2015 som napísal niekoľko článkov do rôznych novín a časopisov. Tento bol najsilnejší, ktorý sa dostal na titulky jednotlivých denníkov a vznikla z toho aj televízna reportáž. Príbeh je o tom ako som natrafil na jedného Slováka, ktorý bez veľkej pompy zachraňoval ženy zo zajatia ISIS. Článok je neupravovaný, necháva všetky úvahy tak aké boli v roku 2015. Slovák, ktorý zachránil otrokyne v Iraku je veľmi silný príbeh so svetlom na konci tunela.

V provincii Duhok na severe Iraku stretávam Slováka, ktorý chce pre svoju bezpečnosť ostať v utajení. Hovorme mu teda Tomáš.  Zachraňuje jezídske ženy, ktoré sa ocitli v zajatí ako sexuálne otrokyne v neďalekom Islamskom štáte (IS).

pijeme tradičný malý a silný čaj, pri vodnej fajke sa rozprávame viac ako tri hodiny. Okolo nás sedia miestni, celé to pôsobí v príjemnom horskom prostredí s výhľadom na rozsvietené mesto až bizarne. Iračania práve oslavujú koniec ramadánu. Tvária sa bezstarostne, vojnová línia s IS je od nás pritom iba desať minút jazdy autom.

„Prečo nemôžeš povedať svoje meno?“ dobiedzam na Tomáša, keď mám pocit, že som si získal jeho dôveru. „Existuje zopár Slovákov a Čechov, ktorí bojujú na strane IS či už z ideologického, alebo z finančného dôvodu. A preto nikto nikdy nevie, čo sa môže stať. Nemôžeme uviesť ani prílišné podrobnosti, aby sa neodhalili spôsoby záchrany ďalších žien,“ odpovedá a musím to akceptovať.

Z médií poznám príbehy jezídov, ktorých islamisti prenasledujú. Ale aj hrozné príbehy žien, ktoré v IS skončili ako sexuálne otrokyne. Videl som videá, kde sa bojovníci IS zabávajú na tom, že ak dostanú peniaze, kúpia si jezídku.

V mojich očiach je Tomáš hrdina. On sám však to slovo neprijíma a ani netúži po sláve. Niekto si ho predstaví ako Ramba v maskáčoch s orlím zrakom. V skutočnosti sa neustále usmieva a robí vtipy. Nedá mi a položím mu ďalšiu otrepanú otázku: „Prečo to robíš?“ Na chvíľu sa odmlčí, ako keby som ho zaskočil. Pozrie sa do zeme a s vážnou tvárou, bez štipky pátosu, odpovie: „Celý život mi rodičia hovorili, aby som bol dobrým človekom.“

dražba žien na trhu

Mnoho moslimov, nielen tí z IS, považuje jezídov za satanistov. A byť satanista, to znamená silnú urážku Islamu. Hlavný prorok jezídov je podľa tejto pokrivenej interpretácie Satan a oni údajne veria, že keď dosiahnu tridsiaty deviaty rok života, tak si ich Satan zoberie. Preto sa aj Slováci, ktorí pracujú v utečeneckých táboroch okolo mesta Duhok, stretávajú s prípadmi samovrážd, ku ktorým príde po tom, ako si ich po dosiahnutí tohto veku prorok nezobral k sebe. „Naši pracovníci v tábore sa už stretli s niekoľkými prípadmi samovrážd,“ uvádza Peter, ktorý pracuje pre Vysokú školu sv. Alžbety a je hlavným koordinátorom tábora Kabertu 1. Dodáva, že sú tu v oveľa ťažších podmienkach ako v hlavnom meste v Erbíle.

Jezídovia to celkovo nemajú ľahké, negatívne ich vnímajú aj umiernení moslimovia. Dokonca sú voči nim explicitne povolené typy agresívneho správania, ktoré normy nepovoľujú (alebo aspoň neodporúčajú) voči ostatným. „Najbesnejšou formou správania je trh. Predaj žien prebieha ako dražba, pričom vyvolávacia cena sa obvykle pohybuje okolo dvadsať dolárov. Ale môže to byť aj menej, pri ‚poškodených‘ či menej zaujímavých kusoch,“ vysvetľuje mi mechanizmus obchodovania so ženami Tomáš. Existuje niekoľko štátnych trhov, ten najväčší je v sýrskom meste Rakka. Okrem toho sú príležitostné trhy aj v iných mestách.

Ženy môžu dopadnúť rôzne, no vždy zle. Niektoré majú šťastie a skončia „iba“ ako slúžky, čo je najčastejšie prípad starších dám. No väčšina tých mladších má smolu a obvykle neprežije ani prvých pár dní sériového znásilňovania. Zväčša skončia ako slúžky a príležitostne aj ako sexuálne otrokyne pre jedného konkrétneho bojovníka IS. „Vôbec ich nepúšťajú z domu. Poznáme také, ktoré strávili aj rok zavreté v izbe. Väčšie šťastie majú tie, ktoré si dotyčný bojovník chce skutočne zobrať za ženu. Aj tie neustále znásilňujú, no zaobchádzajú s nimi o niečo lepšie – dostanú dostatok jedla a niekedy im dokonca umožnia nechať si aj ich deti,“ pokračuje v rozprávaní dramatických príbehov Tomáš s tým, že mnohé jezídske ženy sa ocitnú v zajatí aj s rodinami, pričom manžela islamisti obvykle zabijú ako prvého. Deti si potom môžu ponechať, no je to iba jeden zo spôsobov, ako ich „spacifikovať“, aby poslúchali a o nič sa nepokúšali.

devätnásť zachránených žien

Vo svete existujú organizácie, ktoré sa usilujú dostať tieto ženy zo zajatia. Tomáš, ktorý pre jednu takú pracuje, to robí z čistého presvedčenia. Iba ťažko získaval kontakty, no ešte ťažšie dôveru.

„Keď sa niekomu čosi nepozdáva, okamžite odstupuje od slovnej zmluvy. Takto sa už zachovali rôzne pašerácke skupiny,“ hovorí Tomáš a pokračuje: „Žena obvykle musí kontaktovať svoju rodinu sama. A rodina potom osloví jednu z pomáhajúcich skupín záchranárov, ktoré sú schopné operovať na území IS. Príležitostne sa stane, že niektorá zo žien utečie na vlastnú päsť a má také šťastie, že jej pomôže miestny, ktorý nesympatizuje s IS. Ale to je skôr výnimka. Samotná záchrana môže byť rýchla akcia v priebehu niekoľkých dní s jedným šoférom, ale môže to trvať aj mesiace, kde sa na akcii podieľa niekoľko tímov. Veľmi záleží na tom, kde sa nachádzajú, aká je celá vec riskantná a aký rozpočet má daná skupina k dispozícii na konkrétnu akciu.“

Doteraz sa v priebehu pár mesiacov Tomášovi podarilo zachrániť zo zajatia v IS až devätnásť žien. Ich opätovný návrat do rodín býva často veľmi emotívny. Organizácia pod vedením Tomáša sa do toho zapája minimálne. ,,Princíp charity a pomoci spočíva v tom, aby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Inými slovami, nerobí sa to pre vďaku. Dievčatá často ani netušia, aká organizácia im pomohla. My iba overíme, či je dotyčná žena skutočne tá, ktorú rodina hľadá, a potom jej ju odovzdáme.“ A čo koordinátori a zopár ďalších, čo sa podieľali na záchrane? „Nič. Ideme potom na oslavného masgufa, čo je pečená ryba rozkrojená tak, že vyzerá ako koleso.“

na návšteve u Američanov

Ako som už spomenul, na strane IS bojujú aj občania zo Slovenska. Presné čísla a počty nie sú známe. „Slovákov bolo podľa nepotvrdených informácií asi desať, väčšinou mali iný, nie slovenský etnický pôvod a väčšina z nich je už údajne mŕtva,“ hovorí ďalej Tomáš. O Čechoch toho vieme ešte menej, no niektorí z nich by mali ešte stále bojovať. Keď som sa na túto tému rozprával s bývalými americkými vojakmi v Erbile, ktorí zabezpečujú zdravotnú podporu na území okupovanom IS, potvrdili mi, že zabili troch Čechov, ktorých identifikovali na základe osobných dokumentov.

Iný americký vojak, predstavil sa mi ako James, ktorý bojoval šesť rokov v Afganistane, a teraz pomáha utečeneckému táboru v Erbile, hovorí: „Deväťdesiat percent všetkých zahraničných dobrovoľníkov prechádza cez turecko-sýrsku hranicu, ktorá je veľmi slabo chránená a je tam obrovské množstvo prevádzačov.“ Keď sa James dozvie, že som zo Slovenska, potvrdzuje mi, že vie o zabitých Slovákoch, ktorí bojovali na strane IS. Potom ma pozýva k sebe domov. Bývajú tam nielen bývalí americkí vojaci, ale aj tí, ktorí aktuálne cvičia kurdské jednotky. Interiér uprataného domu napovedá, že všetci boli v armáde: čistota, tričká v „komínkoch” a tabuľa s informáciou, kto čo bude kedy čistiť. V dome býva spolu osem ľudí. Jeden vojak mi ukazuje svoj mobil, kde má natočené zábery z bojov proti IS. Keď sa pri čaji rozprávame, aj oni mi potvrdzujú to, čo mi už povedal o fungovaní Islamského štátu Slovák na severe Iraku.

rafinovaný Kalifát

IS je teroristická organizácia, ktorej sa podarilo obsadiť štát a jeho vedenie. Islamisti sú veľmi schopní a dobre si uvedomili, čo taký štát na svoje riadenie a fungovanie potrebuje. Na svoju stranu získali – presvedčili alebo preplatili – ľudí, ktorí predtým viedli napríklad Irak. Teda bývalých vysokých vojenských dôstojníkov, ale aj civilných úradníkov bývalej Saddámovej vlády. Dnešný štát islamistov Kalifát vedú teda skúsení ľudia, ktorí svoj „biznis“ vedia robiť. Aj preto na území, kde IS konsolidovali moc, veci relatívne fungujú. Pravda, ak si odmyslíme údržbu infraštruktúry, najmä ciest. To islamisti nerobia. Nie z lenivosti, ale preto, že vedia, že sa im to neoplatí v situácii, keď ich bombardujú a územie sa premenlivo nadobúda a stráca. No IS zabezpečil funkčnú políciu, hasičov, fungujú nemocnice aj rozvoz chleba. Ten je dokonca štyrikrát lacnejší ako predtým, keďže ho dotujú zo znárodnených pekárni a mlynov.

Mnohí ľudia si spájajú IS s Talibanom, no je to silné zjednodušenie. Sú tam podobné prvky, no skôr ideologickej povahy. IS má bližšie k hanbalovskej islamskej právnej tradícii, zatiaľ čo Taliban k fundamentalistickej verzii hanafiovskej právnej školy, okrem toho bol na pakistansko-afganskej hranici oveľa silnejšie „namiešaný“ s lokálnym kmeňovým etickým kódexom Paštunwalli, čo vládu Talibanu formovalo najviac. Navyše, Taliban nebol tak centralizovaný a opieral sa skôr o podporu paštúnskych kmeňov. Naopak, IS sa usiluje o univerzalitu. Medzi zásadné praktické rozdiely medzi obidvoma nenávistnými režimami patrí aj fakt, že IS na rozdiel od Talibanu nezakazuje ľudové zábavy, tak ako to bolo počas najtvrdšieho režimu v Afganistane. Život akoby pokračoval a nič podstatné sa pre ľudí, čo vyznávajú tú istú ideológiu ako IS, nezmenilo. Tým si islamisti rafinovane získavajú dôveru obyvateľov.

Celkovo IS ako štát funguje na princípe extrémnej saláfistickej verzie islamu. Na ilustráciu: predstavme si extrémnu verziu režimu v Saudskej Arábii. Pravý moslim vyznáva iba ich interpretáciu, ostatní sú podľa tejto koncepcie heretici, odpadlíci. Pochopiteľne, sú tu mocenské dôvody – najviac sa IS darí šíriť svoju moc a vplyv medzi sunnitmi, Aj tu však narážajú na odpor, často proti IS bojujú celé kmene.

za čo?

Odkiaľ má Islamský štát toľko peňazí na vedenie nákladnej vojny? To je kľúčová otázka bez uspokojivej odpovede. „Analytická komunita, ktorá to sleduje, sa zhodla na šiestich hlavných zdrojoch financií. Je to výber daní, predaj ropy, predaj starožitných pamiatok, výkupné za unesených ľudí a samozrejme drancovanie veľmi premysleným spôsobom. Unesených Európanov či Američanov je pritom minimum, väčšinou sú obeťami únosu miestni, čo generuje IS stály zisk,“ hovorí mi iracký prekladateľ, ktorý sa predstaví ako Mark a pokračuje: „Islamisti si vytvorili špionážnu sieť, ktorá im dáva na novodobytom území vopred zoznam miest a ľudí, kde a od ktorých môžu prísť k veľkým ziskom. Obsadzujú teda banky, tak ako sa to stalo v dobytých mestách, napríklad v Mósule, kde sa islamisti dostali k časti irackých zlatých rezerv. Takže o peniaze IS nemá núdzu.“

A potom majú podľa Marka IS ešte istý nezanedbateľný príjem z peňazí, čo si so sebou prinášajú naverbovaní zahraniční dobrovoľníci. Usmerňujú ich už vopred, aby si doniesli čo najviac peňazí a dokonca, ak sú mladiství, radia im, aby zobrali rodičom peniaze a šperky. Je tiež pravdepodobné, že islamisti majú aj zahraničných sympatizujúcich sponzorov. Niektorí sú pravdepodobne veľmi bohatí, ide o veľkých podnikateľov.

To potvrdzujú aj slová Marka o tom, že jeho otec bol bohatý obchodník. Keď mal Mark desať rokov, uniesla ho jedna islamistická organizácia, ktorá sa neskôr stala súčasťou IS. Žiadali od jeho otca výkupné 600-tisíc dolárov. Nezaplatil. Mark bol zopár dní na neznámom mieste, až ho napokon prepustili. Dnes sa usiluje dostať sa na jednu zo západných univerzít: „Budúcnosti Iraku neverím,“ dodáva skepticky.

rozpínaví islamisti

Legitímne sú aj úvahy, že IS zarába aj na iných typoch kriminálneho biznisu, ako sú obchod so zbraňami alebo s drogami. Nielen vojaci, aj Tomáš mi potvrdil, že drogy sú tu síce pod hrozbou prísneho trestu zakázané, no je otázne, či sa všetky po konfiškácii naozaj zničia. Aspoň časť sa zrejme predá ďalej. „A ropa sa kam predáva? Nie každý to chce povedať nahlas, ale Turecko vykupuje podstatnú časť ropnej produkcie z územia Islamského štátu,“ uvádza Tomáš.

IS chce obnoviť bývalú slávu Kalifátu. Chce teda obsadiť oblasti Blízkeho Východu, Severnej Afriky, Stredomorských ostrovov a bývalého Córdobského kalifátu, ktorý zaberal väčšinu územia dnešného Španielska a Portugalska. A časom celý svet. Z krátkodobého hľadiska chce upevniť a rozšíriť svoju moc v Iraku a v Sýrii, aby sa stali jeho bezpečným zázemím pre ďalšiu expanziu.

Je veľmi znepokojujúce, že v priebehu pár dní, čo som tu bol, nikto nepovedal, že verí v budúcnosť Iraku. Každý tu má svoju zaručenú pravdu a verziu toho, ako táto krajina skončí. Ale všetci sa zhodujú na jednom: IS je mocný súper, ktorého sami len tak ľahko neporazia. Tomáš mi na konci hovorí, že IS má na hranici s Tureckom obrovské množstvo „spiacich bojovníkov“, ktorí iba čakajú na príležitosť. Stalo sa. Najnovší bombový útok na tureckých Kurdov to dokazuje.

Tento článok vznikol v roku 2015 počas mojej prvej cesty v časopise týždeň.

Máte otázky na článok „Slovák, ktorý zachránil otrokyne v Iraku“? Dajte do komentu a rád odpoviem.

Čo si ľudia myslia o Saddámovi? Názory na jeho osobnosť si viete prečítať tu.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.

Máš aj info o tom, čo je z „Tomášom“ teraz?