Rozhovor: V Číne sa takmer zastavil život

Ako to vyzerá momentálne v Číne? Aké sú obmedzenia? Čo všetko musia domáci robiť? V článku ,,Rozhovor: V Číne sa takmer zastavil život“ sa dozvieš od Pavla Dvořáka všetky podstatné informácie.

Ty žiješ v Číne niekoľko rokov. Aká je dnes situácia? Je panika alebo skôr opatrnosť?

V Číne som s prestávkami od roku 2009. Takže toto je moja prvá epidémia, SARS v roku 2003 ma nezastihlo. A dúfam že aj posledná. Žijem v Šanghaji, kde je situácia relatívne pod kontrolou, takže z vlastnej skúsenosti môžem hovoriť len o Šanghaji. Tu panika rozhodne nie je, iba opatrnosť. Nariadenia sa síce každým dňom sprísňujú a definitívne nás ovplyvňujú, ale ľudia nepanikária a o svoje zdravie sa prehnane neboja. Sú samozrejme obozretní. Najmä sa nevedia dočkať, kedy sa život dostane do starých koľají. To by uvítali všetci. 

Rozhovor: V Číne sa takmer zastavil život

Samozrejme úplne iná situácia je v meste Wuhan a v provincii Hubei, ktoré sú strediskom nákazy. Drvivá väčšina chorých, zosnulých, ale samozrejme aj uzdravených je práve v tejto provincii. Kým v Šanghaji sa bavíme o desiatkach chorých na 25 miliónov ľudí, vo Wuhane sú to desaťtisíce v meste, ktoré je menšie ako Šanghaj. Tam panika asi bude väčšia. 

Sú rovnaké obmedzenia aj v iných čínskych mestách?

Nie, obmedzenia nie sú celoplošne po celej Číne rovnaké. V každom meste sa trochu líšia, záleží aký veľký je tam stav ohrozenia. V Šanghaji momentálne kontrolujú vchádzanie a vychádzanie do obytných štvrtí skrz kartičky, ktorú si každý musí zaregistrovať v mieste svojho bydliska. Zároveň všade merajú teplotu. Pri vstupe do obytných častí (sídlisk), obchodov, obchodných domov, dopravných prostriedkov… Ak idem nakúpiť, tak mi zmerajú teplotu 4 krát za každý „výjazd“. Bez rúšky ma nepustia von, a ani nikam dnu. Okrem toho nie je možné si ísť niekam sadnúť. Kaviarne, čajovne, bary a bufety majú zakázané mať klientov dnu. Môžete si zobrať len ,,take away“. Iba reštaurácie majú otvorené a dá sa ísť si aj sadnúť dnu, ale majú skrátené otváracie hodiny. Ale väčšina je zavretých úplne, lebo aj tak nie sú klienti. Aj tých zopár, čo je otvorených zíva prázdnotou. Okolo 19:00 sa všetko zatvára. Non-stopky bývajú do jedenástej večer. Je zopár non-stopiek ktoré ponechali nonstop otváracie hodiny. Do práce sa chodí len čiastočne, niektorí ľudia robia z domu, alebo počas skrátených hodín. Niektoré firmy nefungujú ešte vôbec. Všetky donáškové služby majú zákaz vchádzať do obytných štvrtí a človek si musí ísť veci vyzdvihnúť sám. 

Kartičky, ktoré musí mať takmer každý

Sú ale mestá kde to je oveľa prísnejšie a viac menej sa môže byť len doma. Všade platí, že ak príde niekto z inej časť Číny, musí byť dva týždne v karanténe. 

Rozhovor: V Číne sa takmer zastavil život

V čom sa zmenil každodenný život Číňanov?

Viac menej sa zastavil. Už druhý mesiac všetko stojí a ľudia sú doma. Úplne, alebo čiastočne. Metro je prázdne, ulice sú prázdne, obchody sú zavreté… Všetci sú doma. Školy sú zavreté až do konca marca, rozbehla sa celonárodná „online“ výučba. 

Rozhovor: V Číne sa takmer zastavil život

Bežný človek má pocit, že je dobre informovaný alebo má pocit, že sa niečo mlží?

Informovanosť je dobrá, každý deň aktualizujú počty chorých ľudí po celej krajine aj v zahraničí, chodia správy z Wuhanu a aj prognózy do budúcnosti. Ale budúcnosť je aj tak neistá. Nevieme kedy sa to skončí. 

Ty to celé berieš ako? Máš nejaký špeciálny režim? 

Ja sa snažím venovať kreatívnej práci. V podstate vždy bola väčšina mojej práce homeoffice, takže na tom sa nič nemení. Väčšinu času trávim vytváraním obsahu, článkov, videí, fotiek a propagácii mojich zájazdov. Samotné „prejdenie“ zájazdu je iba zvyšných 20% práce, ktorá je s podnikaním v cestovnom ruchu spojená. Problém je, že tých posledných 20%, ktoré nemôžem robiť, sú tie, ktoré ma živia. Práce mám síce dosť, ale nemám šancu za ňu najbližší pol rok, pesimisticky rok, dostať plácu. Takže sme sa dali najmä do šetriaceho módu a snažíme sa ušetriť kde sa dá. Ale keďže je všetko zavreté, tak je to jednoduchšie než normálne…

Okrem toho som sa mamou prebral po otcovi rodinné vydavateľstvo (www.vydavatelstvorak.sk), tomu sa venujem tiež intenzívnejšie. Snažím sa tieto moje dva projekty, cestovanie a vydávanie kníh, prepojiť kde sa dá. Napríklad som spravil cestovateľský film na základe jednej kapitoly z našej poslednej knihy. 

Ale keď priznám sa, keďže nikto nič nerobí a aj ja som trochu zlenivel a ťažko sa mi udržiava môj pracovný mód. 

Lekárske kontroly sú len na letiskách či aj na železničných staniciach či na iných miestach?

Všade merajú teplotu. Keď nie ste OK, musíte ísť do nemocnice. Stanice a letiska fungujú len obmedzene, viac menej nikto necestuje, ani nesmie cestovať. Pri každom presune sa človek dostane na dva týždne do karantény, takže nikto necestuje. 

Dokážu Číňania rešpektovať nariadenia vlády?

Áno, v tomto je Ázia úplne bez problémov. Ľudia to majú v sebe, ich kultúra je úplne iná ako u nás. U nás si všetci myslia, že človek „JA“ je základom sveta a všetko sa musí prispôsobiť MNE a osobným slobodám jednotlivca. V Ázii nikdy nebol humanizmus a takéto zmýšľanie tu ľudí nemajú. Ázia, a špeciálne Čína je postavená na Konfucianzime a základom harmonickej spoločnosti je spoločnosť. Všetci ľudia. A jednotlivci sa preto musia prispôsobiť blahu spoločnosti. Preto keď v Ázii niekto povie, že zajtra je treba nosiť rúšku, tak ju ďalší deň všetci majú. A nedebatujú o tom. 

Ak by niekto chcel vycestovať do Číny, na čo musí byť pripravený?

Že sa mu to nepodarí. Do Číny sa cestovať nedá. Ani len víza nedostanete. Ak by sa vám aj podarilo prísť, všetko je zavreté, budete mať problém sa ubytovať a prvé čo vás čaká po príchode je karanténa. 

Ak by niekoho zaujímalo viac o koronavíruse, napísal som o ňom dlhú reportáž na mojom blogu: https://www.cestycinou.sk/clanky/zivotv-cine/koronavirus

Pavel Dvořák – má vyštudovaný obor sinológie a hispanistiky, v Číne žije od roku 2009. Má vlastnú cestovnú kanceláriu so zameraním na netradičné, zážitkové cestovanie po Číne, o Číne pravidelne píše blog (www.cestycinou.sk) a točí videoblog (www.cestycinou.tv). Ako tlmočník čínštiny pracoval okrem mnohých slovenských a českých, aj s  nadnárodnými firmami ako LEGO, Mondelez, Volkswagen a iné. Tlmočil bilaterálne rokovania s čínskym premiérom a prezidentom, mnohé bilaterálne a medzinárodné jednania o projekte novej hodvábnej cesty, ako aj obchodné a investičné fóra medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európe.

Ďalší rozhovor o Číne si vieš prečítať tu.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.