Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Zdenko Somorovský je cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Na Travelistane sme s ním uviedli nejeden rozhovor, ale až teraz sa pozrieme do jeho najobľúbenejšej krajiny menom Brazília. Lebo Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme.

Prečo práve Brazília patrí medzi tvoje najobľúbenejšie krajiny?

Sú krajiny, do ktorých človek vstúpi a oni k nemu prehovoria. Mňa tak oslovila Brazília. Páči sa mi jej rytmus, melódia samby, tanec a veselí ľudia na uliciach. Okrem toho sa tu rozpráva brazílskou portugalčinou a tento jazyk považujem za jeden z najkrajších na svete. Pridaj k tomu výbornú domácu gastronómiu a prírodnú rozmanitosť. V Brazílii je snáď všetko, čo zvedavého človeka láka.  Od starých historických miest, cez národné parky, obrovské vodopády, náhorné plošiny, máš tu pôvodné indiánske kmene, tropický dažďový prales  – Amazóniu, rozmanité zvieratá a k tomu fantastické tropické ovocie.  Brazília má v sebe nespútanú energiu, divokosť a to ma priťahuje. Nezabúdam ani na magickú rieku Amazonku, ktorá ma už od malička lákala. Ako dieťa som čítal Jula Verna a jeho 800 míľ po Amazonke. Nejako ma to zasiahlo a cítil som, že tam musím ísť.

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Rio de Janeiro. Niekto ho miluje, niekto neznáša, ale väčšina povie, že je to aj veľmi nebezpečné miesto. Čo na to ty povieš?

Rio je fascinujúce mesto, ale človek naň potrebuje čas. Musí tam byť dlhšie ako 1- 2 dni, pretože sa mu nemusí ukázať jeho pravá tvár. Socha Krista môže byť zahalená v hmle, môže pršať a človek sa neokúpe na Copacabane atď… Rio sa mi páči pre jeho rozmanitosť. Je to mesto plné kontrastov. Doslova nimi priam srší. Na jednej strane  je viditeľný blahobyt a na druhej núdza v chudobných a rušných favelách. Scenérie zo slávneho kopca Pao de Acucar na záliv Guanabara so sochou Krista na Corcovade je úchvatný! Páči sa mi ten kontrast, vysoké sivé kamenné kopce tu stoja oproti krásnym pieskovým plážam Copacabany a Ipanemy,  divoká zeleň národného parku Tijuca sa zase mieša s modernou zástavbou veľkomesta. Čím väčší rozsah kontrastov, tým atraktívnejšie sa pre mňa mesto stáva. Áno, má imidž nebezpečného mesta a kriminalita tu je vyššia ako niekde inde v Brazílii, ale treba si uvedomiť, že tu žije 7 miliónov obyvateľov a nachádza sa tu okolo 700 chudobných faviel. Len si predstav, že by sme celé Slovensko presunuli do jedného mesta, tiež by tu bola vyššia kriminalita. Rozhodne tu treba byť na uliciach obozretný, ale aj v Bratislave na Obchodnej ulici sa človeku môže niečo stať.

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Väčšina ľudí navštívi vodopády Iguazu, Rio, možno Sao Paulo a má pocit, že videl túto krajinu. Čo cestovateľom uniká, keď nejdú ďalej?

Brazília je 5. najväčšou krajinou na svete. V jej obrovskej veľkosti sa prirodzene strácajú menej známe mestá. Geografia skresľuje. Lokality, ktoré si spomínal sú iba vrchol ľadovca, ale Brazília toho ponúka oveľa viac. Unikajú im najkrajšie koloniálne mestá v Južnej Amerike, ktoré sú bohaté na históriu. Okrem toho sú tu národné parky a Chapady, teda náhorné plošiny, ktoré sú plné pralesov, vodopádov a úchvatných kaňonov. Niečo ako Blyde kaňon v Južnej Afrike. Nech si čitatelia vygúglia Chapada dos Guimaraes, alebo Chapada Diamantina a uvidia o čo prichádzajú.    

Splavil si aj časť Amazonky. Aký to je cestovať takmer 2500 kilometrov na lodi? Odkiaľ kam si išiel?

Cestoval som loďou a plavil sa po 5 mohutných amazonských riekach Rio Madeira, Solimoes, Negro, Tapajós a na záver takmer 1600 km po magickej Amazonke. Prešiel som vzdialenosť cca 2500 km. Cestoval som s domácimi na palube lode. Na plavbu som vyrazil z prístavu v meste Porto Velho, ktoré slúži ako vstupná brána do amazonského regiónu. Najskôr som sa 5 dní plavil do Manaus, bijúceho srdca Amazónie a počas plavby som na lodi zažil Štedrý večer. Ochutnal som tak ich štedrovečerné  jedlo Vatapá, ktorého základom je kokosové mlieko, palmový olej, krevety, kúsky chleba a pomleté arašidy. Všetko spolu podusia a vytvoria omáčku, ktorá sa podáva s ryžou a fazuľou. Veľmi chutné.  Neskôr som zase v uliciach Manaus oslávil Silvestra. Všade bola živá samba na uliciach, tancovalo sa až do rána. Odtiaľ som sa opäť plavil do ústia rieky Amazonky, mesta Belém, ktoré sa už nachádza v blízkosti Atlantiku. Je tam najväčší trh s ovocím v celej Južnej Amerike. Absolútna gastronomická pecka! Okrem iného som tam navštívil aj najväčší fluviálno-riečny ostrov na svete – Ilha do Marajó, ktorý vytvorila mohutná delta rieky Amazonky.

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Dajú sa navštíviť indiánske kmene bez nejakého veľké zásahu? Ak áno kde?

Indiánske kmene sa dajú navštíviť, informácie by som určite hľadal v najväčšej indiánskej rezervácii na svete v Xingu v štáte Matto Groso. Pre nedostatok času sa mi tam vtedy nepodarilo dostať, ale určite by som tam chcel ísť, pretože tam žijú kmene svojim tradičným spôsobom života. Mne sa podarilo vycestovať za indiánmi z kmeňa Desana Tucana v štáte Amazonas a to bol tiež veľký zážitok, pretože byť v exotickej Brazílii, obklopený tropickým pralesom v spoločnosti indiánov je jedinečná životná záležitosť. Šiel som tam kvôli tomu, aby som aspoň na chvíľu strávil čas s ľuďmi s pôvodnou prírodnou kultúrou.

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Sám hovoríš, že tvoje neobľúbenejšie koloniálne mesto je Ouro Preto. Čím ťa oslovilo?

Moje najobľúbenejšie koloniálne mesto je Ouro Preto. Oslovilo ma svojou krásnou barokovou architektúrou, umne zasadenou v prírode medzi kopcami.  V minulosti tu našli najbohatšie zlaté bane v celej Amerike, každý kúsok kameňa, starých kostolov a budov je tu plný historických príbehov o nenásytných „garimpeiros“ zlatokopoch počas zlatej horúčky.  Ouro Preto bolo významnejšie ako New York, Buenos Aires či Rio de Janeiro. V meste je to cítiť. Má podmanivú atmosféru a vizuálne, svojou scenériou človeka neskutočne nadchne.

Rozhovor: Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme

Aký je najväčší mýtus o Brazílii?

Azda to, že to je nebezpečná krajina. Rok som tam žil, veľa precestoval a nedám na tých ľudí dopustiť. Áno, nepopieram, že tam je vyššia kriminalita, hlavne v Riu a Sao Paulo, ale je aj v iných veľkomestách sveta. A čo s tým zvyškom?  Nezaslúži si našu pozornosť? Tie malé pokojné koloniálne mestečká, fazendy s kávovými plantážami, 8000 km dlhé pláže či divoké národné parky? Niekto povie, že navštívil Rio a videl Brazíliu. Omyl. Bol jen v jednom jeho meste.   

Je karneval v Riu najkrajší? Alebo, ktorý sviatok a kde tebe najviac zarezonoval?

Nedokážem to posúdiť. V Riu som na karneval nikdy nebol. Videl som karneval v troch mestách na severozápade v Sao Luis a Belém, rovnako aj v provinčnom meste Lavras, na juhu. Všade bol iný, niekde bohatší na kostýmy, hlučnejší, ale všetky spájala veselá nálada, hudba samby a nekonečný tanec  v uliciach. Páči sa mi aj ich sviatok nezávislosti, 7. september. Vtedy sú mestá plné mladých ľudí v školských uniformách, pochoduje sa po uliciach v sprievode hudby a večer je vždy nejaký hudobný koncert.

Práve si napísal knihu o Brazílii. O čom sa môže čitateľ dočítať?

Mojou literárnou ambíciou je preniesť čitateľa do horúcej Južnej Ameriky a otvoriť mu dvere do brazílskej kultúry plnej histórie, spevavého portugalského jazyka, rytmickej hudby, ale aj neznámeho sveta literatúry, filmu a gastronómie.  Knihu som rozdelil na dve časti. V prvej hľadám identitu brazílskeho národa a demaskujem jeho kultúrne symboly, s ktorými sa neodmysliteľne spája. Ako sa zrodila samba, karneval a capoiera? Aký príbeh sa za nimi skrýva? V kapitole Čierne Zlato opisujem banícku históriu v období zlatej horúčky v jednom z najkrajších koloniálnych miest v celej Južnej Amerike. Život európskeho dobrovoľníka približujem v kapitole o Lavras a Pocos de Caldas. V Rio de Janeiro kráčam v stopách zaniknutého brazílskeho cisárstva, na kávovej plantáži zase odhaľujem krutú minulosť afrických otrokov. Akú úlohu zohrali pri formovaní brazílskeho národa? Kde sú počiatky faviel, dnešného symbolu chudoby a kriminality? V rozhovore so Slovenkou, ktorá vo favele rok žila sa dozvieme viac. Druhá časť je písaná ako road trip po Amazónii, kde najskôr navštevujem najhorúcejšie hlavné mesto celého juhoamerického kontinentu Cuiabu, odkiaľ sa dobrodružne vyberám do najväčšej močariny sveta, národného parku Pantanal. Spím sám v tropickej divočine, plavím sa po mohutných riekach Madeira, Negro, Solimoes a týmito prítokmi sa dostanem až na magickú rieku Amazonku. Navštívim tri najdôležitejšie amazonské mestá – Porto Velho, Manaus a Belém. Na lodi sa preplavím viac ako 2500 kilometrov a svoju cestu ukončím v ústí rieky Amazonky, na najväčšom fluviálno- riečnom ostrove na svete – Ilha do Marajó. Rituálne sa tam okúpem v Amazonke, ktorá sa tam mieša s Atlantickým oceánom. Autenticky opisujem obraz jedinečného života ľudí, ktorí prebývajú v okolí amazonských riek, ktoré sú plné mnohých príbehov. A tie som sa snažil vložiť do knihy. Cestovateľské reportáže sú navyše doplnené kvalitnými fotografiami, ktoré ešte viac umocnia zážitok z čítania. 

Ak by si mohol zajtra vycestovať do Brazílie, kam by si išiel? Čo je ešte tvojim veľkým snom v tejto krajine?

V Brazílii som absolvoval najkrajšie a najintenzívnejšie cestovanie v mojom živote. Bol to trip of lifetime, cesta života, ktorá ma navždy zmenila. Stal sa zo mňa iný človek a preto som krajine vďačný za to čo mi dala. A ak by som si mal vybrať iba jedno miesto, kde by som sa rád vrátil, bola by to oblasť na severe. Okolie národného parku Lencois Maranheses spolu s brazílskym mestom reggae Sao Luis. Úžasná kombinácia hudby, histórie a jedinečného prírodného fenoménu pieskových dún plných vody.  Nepodarilo sa mi navštíviť Salvador de Bahia, čiže to je zatiaľ nesplnený sen, ale išiel by som aj na jedinečný ostrov Fernando de Noronha. 

Knihu Úžasná Brazília si môžete zakúpiť priamo u autora a dostanete ju aj s venovaním. Kontakt SlovakTraveller@gmail.com

O autorovi

Zdenko Somorovský je cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Svoje reportáže publikuje v medzinárodnom časopise GEO, Traveller, Země Světa, Kokteil, denníku SME a mnohých ďalších. Spolupracuje aj s rádiom RTVS, kde prispieva  reportážami zo zahraničia. Vyštudoval klasickú archeológiu na Trnavskej Univerzite. Precestoval viac ako 50 krajín sveta. Ako cestovný sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Miluje Brazíliu, Mozambik a Azorské ostrovy. Publikuje aj na svojom webe SlovakTraveler.sk.

KONTAKT
instagram #slovaktraveler.sk

Rozhovor so Zdenkom o Mozambiku si viete prečítať tu.

Chceli by ste sa niečo spýtať na rozhovor „Brazília nie je tak nebezpečná ako si myslíme“? Dajte do komentu a radi odpovieme.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.