Prečo sa v niektorých krajinách jazdí naľavo a v druhých napravo?

Až v 54 krajinách sveta sa jazdí na opačnej strane než na akú sme na Slovensku zvyknutí. Tento trend sa mohol v roku 1969 v Spojenom kráľovstve zmeniť, návrh o zmene strán však z viacerých dôvodov zhodili zo stola.

Vraví sa, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta samotná. Táto fráza sa dá okrem duševného života aplikovať aj pri cestovaní. Cesta totiž môže predurčiť chod dobrodružstva a zážitkov. No chod výletu nezávisí len od ľudí, hru zohráva aj kvalita a plynulosť cesty. Kvalitná infraštruktúra totiž podporuje hospodársky rozvoj, rast i cestovný ruch. 

Po najlepších a po najhorších

S dobrými cestami prichádza ľahká doprava a s ľahkou dopravou skvelé zážitky. Podľa analytikov sa ku krajinám s najlepšími cestami na svete radia Singapur, Holandsko, Švajčiarsko, Spojené arabské emiráty, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, ale napríklad aj Omán. Naopak, na chvoste figurujú Mauritánia, Haiti, Kongo alebo Madagaskar.

Jazda naľavo či napravo

Kvalita však nie je všetko. Prenajať si počas dovolenky auto v krajinách, v ktorých sa jazdí naľavo, môže byť zo začiatku kuriózny zážitok. Ovládanie smeroviek či stieračov je asi ten najmenší problém. No nepomýliť si kruhový objazd, rýchlo preraďovať inou rukou či nemať dojem, že vozidlo pred vami spôsobí haváriu, je už iná šálka kávy. Podľa štúdie z roku 1969 je  vedecky dokázané, že jazda vľavo je o niečo bezpečnejšia.

Spojené kráľovstvo a desiatky ďalších

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že len Spojené kráľovstvo si „pomýlilo strany na ceste“, nie sú v tom jediní. Až 35 % svetovej populácie robí to isté. Naľavo sa totiž jazdí až v 54 krajinách sveta, plus v ďalších dvadsiatich zámorských územiach, ktoré sú od daných krajín závislé. Väčšina je bývalou britskou kolóniou, preto si osvojila rovnaké zákony ako Spojené kráľovstvo. 

A čo tie ostatné

Nielen pri písomke sa dá odkukávať. Hoci niektoré krajiny neboli súčasťou britských kolónií, týmto „ľavicovým“ zvykom sa inšpirovali. Boli medzi nimi najmä susedia kolónií. Zdalo sa im vhodné a logické prevziať zvyk od ich susedov. Okrem Spojeného kráľovstva sa v Európe jazdí naľavo aj na Cypre, v Írsku alebo na Malte. V Amerike jazdí naľavo väčšina anglicky hovoriaceho Karibiku ako Jamajka, Bahamy, Barbados, Trinidad a Tobago alebo Barbuda. V Južnej Amerike si tento zvyk zachovala Guyana a Surinam. Inde vo svete jazdia naľavo napríklad v Indii, Japonsku, Thajsku, Malajzii, Hongkongu, v Austrálii, Indonézii, Fidži, na Novom Zélande, ale aj v Keni, Mozambiku, Tanzánii alebo v Ugande.

Čo bolo prvé? Jazda vľavo alebo vpravo? 

Podľa BBC sa jazdilo vľavo už od starovekých rímskych čias, keď armáda pochodovala na ľavej strane cesty. Tým, že väčšina ľudí je pravákov, na koňoch jazdili pomocou ľavej ruky, aby v pravej mohli držať meč alebo ňou mohli bojovať.

Dokonca nastupovanie a zosadanie na koňa bolo jednoduchšie a bezpečnejšie z ľavej strany.

Prečo ľavú nahradila pravá 

Nie oni sú tí iní, ale my. Koncom 18. storočia totiž väčšina sveta jazdila na ľavej strane. Áno, na ľavej, a nie na pravej. Francúzska revolúcia však karty alebo skôr strany ciest zamiešala.

Dovtedy kočiare so šľachtou jazdili výlučne vľavo, po revolúcii mali splynúť s nižšou triedou. Revolučné motto rovnosti spočiatku kočiare presunulo do stredu cesty a neskôr na pravú stranu. Jazdenie vpravo tak natrvalo uzákonili. Viacero krajín sa francúzskou zmenou neskôr inšpirovalo. 

Prečo sa niekde strana jazdy zmenila a inde nie?

Britské kolónie k zmene strán nepristúpili a aj naďalej jazdili naľavo. Dodnes kolujú chýry, že pravú stranu jazdy do sveta rozšíril Napoleon Bonaparte. Trval na tom, aby dobyté územia jazdili vpravo. Spojené kráľovstvo možno k zmene strán aj práve preto nepristúpilo. Napoleon totiž dané územia nikdy nedobyl. Iné príbehy zas tvrdia, že zmena dopravného poriadku bola v britských kolóniách nákladná, a tak k nej nedošlo. 

Koľko by stálo Spojené kráľovstvo, ak by zmenilo stranu?

Britskí vodiči tak aj naďalej zostávajú jazdiť vľavo. Dokonca je veľmi nepravdepodobné, že sa to raz zmení. Vláda tento návrh zhodila zo stola v roku 1969, teda dva roky po tom, ako si vo Švédsku otočili stranu jazdy z ľavej na pravú. Myšlienku zamietli nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj nákladov. V tom roku by ich odhadovaná zmena stála približne 340 miliónov eur. 

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.