Prečo Čína žiada viaceré krajiny, aby jej vrátili pandy?

Zničené prírodné prostredie stavia pandy veľké medzi zraniteľné druhy živočíchov. Panda však nie je len ikonou boja za ochranu ohrozených zvieracích druhov, ale aj symbolom diplomacie. Akej?

Mei Xiang 25 rokov. Tian Tian 26 rokov. Xiao Qi Ji 3 roky. Rodina opustila svoj domov vo Washingtone a odletela na dlhú cestu okolo sveta, priamo do Číny, jej rodnej krajiny. Táto rodina je však iná ako bežné. Netvoria ju ľudia, ale pandy. Pandy zo ZOO Smithsonian National Zoological park, ktoré vo Washingtone žili od roku 2000. Ich odchodom sa rozviaže takmer 50-ročná spolupráca medzi oboma krajinami. 


Čo je to pandia diplomacia? 

Motív spolupráce nemusí byť len jeden, i keď to tak na prvý pohľad vyzerá. Pandy prinášali do ZOO radosť a zároveň boli súčasťou výskumu, ochrany a chovu zvierat. Ich život v USA však podporoval aj inú stratégiu, tzv. pandiu diplomaciu. Čína v rámci nej posiela svoje národné zviera do iných štátov, aby sa „postaralo“ o priateľskú väzbu medzi krajinami. 

„Pandia diplomacia svoj efekt dosiahla. Čína sa zdala ľuďom nielen priateľskejšia, ale aj bližšia a známejšia. Moc Číny však rastie a pandia diplomacia začala slúžiť ako nástroj vplyvu.“

Mary Gallagher, Univerzita v Michigane 

Čína darovala prvé pandy Spojeným štátom ešte v roku 1941 za pomoc pri odrazení japonskej invázie. Na ďalšie si krajina musela počkať desaťročia, do roku 1972. Stalo sa tak po návšteve Richarda Nixona v Pekingu. Vtedajšia prvá dáma USA sa na výlete v čínskej ZOO do nich zamilovala. Pár mesiacov po oficiálnej návšteve v Pekingu prišla do Spojených štátov odpoveď. Dar Hsing-Hsing a Ling-Ling. Tieto dve pandy neboli len darom, ale aj symbolom začiatku. Počiatku novej fázy vzťahov a väzieb medzi Čínou a USA.

Prastará tradícia

Poklad nemusí byť len zlatý, ten čínsky je napríklad čierno-biely. Pandy sú totiž nielen znakom dobrých vzťahov, ale aj symbolom Číny a jej národným pokladom. Uvedomovala si to už aj čínska cisárovná Wu Zetian z dynastie Tang. Počas jej vlády v 7. storočí poslala niekoľko medvedíkov do Japonska.

Neskôr ich zasielali aj do Severnej Kórey alebo Sovietskeho zväzu. Čína však chcela v tom čase rozšíriť a upevniť svoje vzťahy aj s kapitalistickými vládami, a preto ich začala zasielať do USA a Spojeného kráľovstva. S odstupom času zistila, že pandia diplomacia má svoj politický aj ekonomický osoh. 

Z rozdávania požičiavanie

Pandy nepodporovali len politické vzťahy, ale aj obchod. V 80. rokoch minulého storočia však nastal zlom. Čína ich prestala rozdávať. Na rad prišlo tzv. prenajímanie s nájomnými zmluvami. Cena niektorých zmlúv sa vyšplhala až na milión dolárov ročne. Zmluvu podpísala aj spomínaná ZOO vo Washingtone. Po narodení mláďatka v roku 2020 očakávali, že tak ako ostatné mláďatká, aj toto si Čína „povolá“ na šľachtiteľské programy a následne ho opäť vráti Washingtonu. Očakávali, že čoskoro odíde, no nečakali,  že spolu s ním sa do Číny vrátia aj jeho rodičia. 

Okrem Washingtonu sa zapožičané pandy nachádzali aj v ďalších troch amerických mestách. Čína však po desaťročiach neobnovila zmluvy ani týmto mestám. Podobná situácia nastala aj v Japonsku a Holandsku. Očakáva sa, že po vypršaní zmlúv príde na rad aj Spojené kráľovstvo a Austrália.

Prečo sa pandy vracajú späť?

Odborníci vidia v „pandích návratoch“ politické prepojenia. Napätie, obvinenia zo špionáže, porušovanie práv voči uigurskému obyvateľstvu, diplomatické napätie v Tichomorí a v Latinskej Amerike, ale aj zbližovanie Číny a Ruska uprostred vojny na Ukrajine. Niektorí však dúfajú, že ide len o dočasný výkyv.

Ochrana druhu

1864. Nie je rok, ale počet. Odhadovaná populácia pánd, ktorá sa aj vo farebnom svete snaží zachovať štipku čiernobieleho. Mnohí veria, že čiernobiela neskončí len v Číne a jej kúsky zostanú roztrúsené naprieč planétou aj naďalej. 

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.