Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Keď som niekomu oznámila, že sa chystám do Nepálu, veľa ľudí vyvaľovalo oči. A keď som dodala, že idem vlastne sama, tak už len neveriacky krútili hlavami. Mne to až také zvláštne neprišlo. I keď chápem, že niekomu to možno príde “trúfalé”. Ja som od začiatku zaujala postoj typu “je to môj sen” a pôjdem si za ním. Kedy, keď nie teraz? Teraz je ten správny čas, zatiaľ nemám žiadne záväzky, mám prácu, ktorou sa uživím a mám už aj (niekedy) trochu rozumu 🙂 Tak prečo to nevyužiť? Priznám sa, že zo začiatku som sa snažila nájsť aj nejakých parťákov, ale nejak to nevychádzalo, tak som si povedala, že skrátka pôjdem do toho sama. Zháňala som informácie všade, kde sa dalo (knihy; dokumentárne seriály; internet; ľudia, ktorí už Nepál mali za sebou) a vyhodnotila som si to, že to nie je až také nebezpečné. Potom prišla fáza, že KAM do Nepálu a ČO tam budem vlastne robiť. Toť otázka 🙂

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Rozhodnutie “KAM” do Nepálu:

Rozhodla som sa pre Mustang (bývalé kráľovstvo), ktorý sa nachádza v Himalájach pri Annapurne a hraničí s Tibetom. K tomuto rozhodnutiu ma inšpiroval jeden známy (ďakujem Miško), ktorý tam už bol, plus jeden z mojich obľúbených dokumentárnych filmov od Barabáša – Kráľovstvo Mustang.

Rozhodnutie “ČO” v Nepále:

Keďže ja bývam dosť kreatívna, čo sa týka vecí, ktoré si plánujem do vzdialenej budúcnosti (8 mesiacov vopred) a moc sa nezamýšľam nad tým, či to vôbec “dám” – lebo si pomyslím,  však za 8 mesiacov sa môžem vytrénovať a schudnúť a podobne :-D…tak som si naplánovala také dobrodružné “trio”: MTB (mountain biking), Paragliding a Kayaking.

Kedže ja bývam dosť kreatívna, čo sa týka vecí, ktoré si plánujem do vzdialenej budúcnosti (8 mesiacov vopred) a moc sa nezamýšľam nad tým, či to vôbec “dám” – lebo si pomyslím, však za 8 mesiacov sa možem vytrénovať a schudnúť a podobne :-D…tak som si naplánovala také dobrodružné “trio”: MTB (mountain biking), Paragliding a Kayaking.

V deň “D” (18.marca 2016) som stála v Bratislave na letisku a zrazu som si uvedomila, že sa to naozaj deje. Že odchádzam do Nepálu, plním si sen a idem úplne SAMA. Naozaj mi to došlo až vtedy. 🙂 Už nebolo východiska, chytila ma chvíľková panika, ale nejak som to vykrývala, zaťala zuby a myslela som stále na to, že si to idem užiť. A poviem vám, užila som si to tak, ako nikdy nič iné. Bola to jedna z najlepších investícií aké som v živote spravila!

Ale už k Nepálu…túto krajinu som si okamžite zamilovala. Keď som nad tým tak rozmýšľala, prečo sa mi tam tak páči, však je tam hluk prach, rôzne pachy a o miestnej doprave ani nehovorím (hlavne v Kathmandu to bol pre mňa riadny šok), …ale všetko to bolo tak nejak zvláštne fascinujúce. I keď teraz v tom mám jasno, prečo som si ho zamilovala, vyhrali u mňa miestni ľudia. Prešla som okolo 400km na bicykli, videla som neuveriteľné scenérie, za asi každého druhu počasia aké existuje, ale bez miestnych ľudí by som to ani zďaleka tak neprežívala. Najviac ma zaujala ich pokora k životu, skromnosť, pracovitosť a usmiate tváre. Mňa osobne to trošku donútilo sa zamyslieť nad mojimi “problémami”, keď človek vidí na vlastné oči, že inde na svete, a to nehovorím len o Nepále, ľudia riešia existenčné problémy a dokážu to s úsmevom, tak sa v ňom niečo pohne…

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Aby som uviedla veci na správnu mieru, nebola som úplne sama, mala som aj sprievodcu (zas taký dobrodruh nie som, aby som si tam šla pobajkovať len tak sama), ktorý ma previedol cez rôzne bajkové aj nebajkové traily v Mustangu (samozrejme on bol tiež na bicykli – veľa ľudí sa ma totižto pýtalo, že či bežal za mnou :)). Trasa bola naplánovaná tak, že sme každý deň spali na inom mieste a veci nám nosil “porter” tzv. nosič. Prvé tri dni sme si dali zahrievacie kolo v okolitých kopcoch Pokhary, keď sa na to retrospektívne pozriem, to zahrievacie kolo mi dalo asi viac zabrať ako Mustang samotný! Potom sme sa vybrali do Mustangu pocestách necestách (viď foto s autobusom). Najvyšší bod, ktorý sme dosiahli bol “Lubra pass” – 4100m. Počas jazdenia na bajku som sa kochala výhľadmi na Dhaulagiri (8167m), Nilgiri (7061) a Mustang peaks, pričom sa neustále menilo počasie, čo ešte viac umocňovalo to tajomné čaro Mustangu.

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Pocity, ktoré má človek pri pohľade na tieto hory sa nedajú ani popísať a bohužiaľ ani dobre odfotiť, je to skrátka niečo neopísateľné… Ja som od malička hory zbožňovala a najlepšie som si oddýchla a “vyčistila hlavu” práve medzi vrcholmi hôr, tak si viete predstaviť akú čistú som ju mala v Himalájach. 🙂

Na moje prekvapenie, kondične som to zvládala celkom fajn (som si hovorila, že pomaly ďalej zájdeš :)) a zdravotne tiež. Mala som jeden deň veľkú krízu spôsobenú lokálnym jedlom, heh, poviem vám tak, že už som si plánovala vlastný pohreb…ale tak, keď sa človek cíti fakt zle, tak ho napadne kadečo, no… Ale našťastie, ako rýchlo to prišlo, tak to aj odišlo. Veľmi prekvapivé bolo, že tam boli dni, keď sme nestretli ani jedného turistu, čo je dokonca aj pre túto oblasť neobvyklé (aspoň tak mi bolo povedané) – ono, nie že by mi to nevyhovovalo. Fakt je ten, že Nepál trpí deficitom turistov po minuloročných zemetraseniach. Je to veľmi smutné, keďže turizmus zohráva v Nepále veľmi dôležitú úlohu.

Môj vysnívaný výlet do Nepálu Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Z tých mojich troch aktivít, ktoré som počas môjho pobytu absolvovala (MTB, paraglide, kayak) som sa najmenej bála kajakového kurzu, ale paradoxne to bolo pre mňa najťažšie a najhrozivejšie. Ja som úplný začiatočník, čiže nie som veľmi zvyknutá plávať v rieke zakliesnená v kajaku a viac-krát aj dolu hlavou. 🙂 To sa stane, keď sa človek prevráti v perejách…tak som si to teda nepredstavovala, haha. Pritom ma ešte môj instructor povzbudil slovami “Don’t be pussy”, haha, a už som bola vybavená.

Moja predstava bola omnoho pokojnejšia, že si len tak pekne pomaličky popádlujem dolu prúdom a sem tam ma nejaká vlnka osvieži…no…mýlila som sa…Však si pozrite fotky a posúďte sami – verte mi, v skutočnosti to vyzerá omnoho strašidelnejšie! Pozor, teraz sa nesťažujem ani nič podobné, dokonca som sa už na Slovensku prihlásila na ďalší kurz, pretože ma to začalo naozaj baviť a dosť ma štvalo, že som sa nenaučila “eskimáka” (otočka pod vodou s kajakom). Čiže vrelo odporúčam!!! Krásny “chill-out” kemp, panenská príroda a rieka Trishuli sú vysnená trojkombinácia pre každého (ne)kajakára!

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Môj vysnívaný výlet do Nepálu

Keď to celé zhrniem, bola to cesta plná nepopísateľných zážitkov, emocií, šokov (hlavne príjemných :)) a zaujímavých ľudí z celého sveta – a hlavne splnený sen nad moje očakávania, lebo toto sa vysnívat ani nedalo. Budem na to s úsmevom na tvári spomínať celý život. Preto by som touto cestou chcela osloviť ľudí, ktorí uvažujú nad cestou do Nepálu, neváhajte a choďte do toho! Životný zážitok je garantovaný. Majestátne Himaláje, miestna kultúra a ľudia sa o to určite postarajú!

Namaste!

Odporúčania:

MTB sprievodca (Dhan) bol z http://www.nepalmountainbike.com/

Kajakový kurz: http://www.adrenalinerushnepal.com/

Paraglajding: http://www.paragliding-nepal.com/

Autor: Eva Novotná

Viac praktických informácií o Nepále nájdete tu.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.

Super článok,v dobrom vám závidím….

Evi, proste nadhera! Som veeeelmi velmi rada, ze si si to uzila a ze ti to nieco dalo! Ja si uz roky hovorim, ze raz Himalaje uvidim aj ja. A tiez som mala zalusk na Mustang (ach ten Barabas :)). Len ja netuzim po tvojej adrenalinovej trojkombinacii. Ja si chcem uzit tracking, vycistit hlavu i dusu a zazit tu pokoru pod majestatom vrchov.
Raz urcite pojdem 😉
Lucia Š.

Evka, v dobrom slova zmysle ti závidím. Odvaha, ktorú na takúto túru treba, je odmenená zážitkami na celý život. My ustráchaní domasedi si o tom radi necháme rozprávať.
Máš môj obdiv! Juro/Súlovce