Vyľudnené a bez civilizácie, teda nie tak celkom. Obývajú ich ešte duchovia a spomienky ľudí, ktorí z nich odišli. Existujú po celom svete, najviac však údajne v Kalifornii a v Texase. Niektoré zničila ekonomika, iné prírodná katastrofa a zopár svojich obyvateľov nikdy ani nemali. Toto jedno však zasiahol úplne iný osud. Ľudí z neho vyhnali len náhodou.
Rozlúčili sa so susedmi, predali, čo mali a odišli. Bez peňazí, bez práce a s neistou budúcnosťou. Nie preto, že chceli. Oni museli. Doslova ich v roku 1955 vyhnali. Aj po 70-tich rokoch sa do mesta niektorí zvyknú vrátiť. I keď o paličke, na vozíčku a s boľavými spomienkami, vracajú sa na miesto, kde sa kedysi narodili… Žili tu pokojne do polovice 20. storočia a potom prišiel zlom.
Čo je to za mesto?
Kým v 9. storočí malo mesto veľký zmysel, dnes je prázdne. Reč je o španielskom meste Granadilla v provincii Cáceres na juhozápade krajiny. Nevzniklo len tak náhodou. Moslimovia vedeli, že územím viedol strategický bod. Aj preto tu postavili mestečko Granadilla, aby z neho mohli sledovať starodávnu obchodnú cestu, na ktorej by sa dnes križovali mnohé regióny krajiny: Andalúzia, Extremadura, Kastilia a León a Asturia. Granadilla ležala takpovediac na významnej európskej obchodnej trase. Vraveli jej aj Ruta de la Plata alebo Strieborná cesta. Mala svoj zmysel, no ten sa podel, lebo prišli nové plány.
Začiatok konca
Počas diktatúry v minulom storočí sa španielska ekonomika izolovala. Chceli vyťažiť viac, no nakoniec nezískali nič. Francisco Franco chcel miestnu ekonomiku podporiť a vylepšiť. Aj preto sa v 50. rokoch uplynulého storočia pustil do rozsiahlej výstavky priehrad. Odštartoval tým príbeh mesta duchov – Granadilly. Bol to práve Francisco Franco, ktorý vzal mesto jeho obyvateľom. Teda, nie vzal, ale vytrhol. Viac ako 1 000 obyvateľov vysťahovali násilne. Niektorých zas presunuli do kolonizačných osád. Pravdivé, ale kruté.
Paródia menom Granadilla
Vodnú nádrž nariadili vystavať aj na rieke Alagón, teda kúsok od Granadilly. Úrady vyhlásili, že mesto zaplaví a treba ho vyľudniť. Mesto však ležalo vyššie ako priehrada, no aj tak z neho ľudí vyhodili. Paródia – nikdy sa tak nestalo, voda prístupovú cestu nezaplavila a mesto zostalo nedotknuté. Obyvatelia sa však vrátiť už nesmeli. A hoci bojovali za obnovu, vláda im nevyhovela.
Mesto múzea
Neexistujú v ňom služby, bary, reštaurácie ani ubytovanie. Aj tak ho však prichádzajú navštíviť turisti. Granadilla nie je len mestom duchov. Vravia jej aj mesto múzea – múzea pod holým nebom. Po páde diktatúry ju dokonca vyhlásili za miesto histórie a umenia. Granadilla je jedno z mála opevnených španielskych miest, kde ešte naďalej ľudia môžu obdivovať pôvodné hradby. Iní si sem prichádzajú prelistovať smutný príbeh z minulého storočia.
Pod nešťastnou hviezdou
Hovoria mu opustené, no popravde nie je. Ľudia ho neopustili, vyhostili ich. Granadilla bude pre pôvodných obyvateľov navždy domovom, aj preto ju potomkovia miestnych navštevujú dvakrát ročne na Sviatok všetkých svätých a v polovici augusta na Deň nanebovzatia Panny Márie. Na toto múzeum zrodené pod nešťastnou hviezdou nechcú totiž zabudnúť.
Autor
Čítať viac článkov