Kupola, ktorá zmenila svet

Prešlo viac než 600 rokov, odkedy sa svet po prvý raz zadíval na architektonický zázrak. Skvost, pod ktorým sa nachádzajú aj hrobky osobností ako historika Machiavelliho, filozofa Galilea Galileiho či sochára Michelangela.

Domáci tvrdia, že vyhliadka na kopci z námestia Piazzale Michelangelo je zo všetkých najkrajšia. Jej bledohnedé mramorové zábradlie oddeľuje námestie venované Michelangelovi od iného renesančného zázraku priamo v centre Florencie. A hoci pri výhľade sa pred očami rozprestrú stovky historických budov takmer v identickej výške, renesančný zázrak vidieť aj z veľkej diaľky. A nielen vidieť – on medzi budovami ešte aj jasne vyniká. 

Pri panoramatickom výhľade na Florenciu je zrejmé, že ide o ikonu mesta, Katedrálu Santa Maria de Fiore. Jej súčasťou je totiž spomínaný architektonický zázrak. Tkvie v kupole s priemerom 45,5 metra. 

Ikona Florencie 

Kolíska renesancie nechcela zostať oproti veľkým rivalom v Pise alebo Siene pozadu. Koncom 13. storočia tak Arnolfo di Cambio navrhol novú gotickú katedrálu priamo v renesančnom srdci, vo Florencii. Katedrálu začali stavať hneď krátko nato v roku 1296. Malo ísť o architektonické veľdielo. Tým sa aj stalo, no až po viac ako dvoch storočiach, keď ju dokončili.

Po smrti Arnolfa di Cambio v roku 1310 sa práce zastavili a dvadsať rokov sa na stavbe obmieňalo viacero staviteľov. Okrem toho mesto zasiahla čierna smrť a pôvodný návrh sa stretol s viacerými komplikáciami. Kto teda nakoniec vystaval vo výške 55 metrov a s váhou 29 000 ton jednu z piatich najväčších kupol sveta?

Ako začala výstavba kupoly

Centrálnu loď dokončili už v roku 1380, no žiaden projekt nevyzeral presvedčivo, aby mohli vo výstavbe pokračovať. Desaťročia tak stekali dovnútra florentskej katedrály dažďové kvapky. Vyzerali ako slzy, ktoré cez obrovskú dieru padali priamo z neba. No prázdnota sa nakoniec zaplnila, keď v roku 1420 odštartovali výstavbu architektonického zázraku. Písal sa 7. august, presne v ten deň začala dieru zakrývať kupola, ktorá sa stala symbolom začiatku modernity. 

Prečo tak dlho hľadali architekta kupoly 

V stávke bola sila a prestíž Florencie, projekt na výstavbu kupoly preto musel byť úspešný. So stagnáciou prác a rokmi čakania mala skoncovať obyčajná súťaž. V roku 1418 preto inštitúcia Opera del Duomo, ktorá dohliadala na výstavbu katedrály, vyhlásila finálnu súťaž. Z dvanástich súťažiacich zostali len dvaja finalisti – Filippo Brunelleschi a Lorenzo Ghiberti. Tí istí ako pred pár rokmi pri výstavbe severnej brány florentskej kaplnky Baptisterium San Giovanni. Rozstrel však v tomto prípade nevyhral Ghiberti, ale Brunelleschi.

Prečo vyhral práve Brunelleschi 

Podľa legendy Filippo Brunelleschi zvíťazil aj bez toho, aby vopred ukázal porote svoje plány. Povedal, že návrh ukáže len v tom prípade, ak budú schopní postaviť vajce na výšku na stôl. Členovia poroty sa po viacerých neúspešných pokusoch nakoniec vzdali. Vtom Brunelleschi rozbil vajíčko a obe polovice položil na seba. Komisiu tým ohúril, a preto sa rozhodla projekt zveriť do jeho, v tom čase od bielka špinavých rúk. 

Nové poznatky z Ríma 

Za jeho temperamentom sa však po bitke o kaplnku skrývali aj roky štúdia v Ríme. Pomohol mu dokonca aj pohľad na Panteón, v ktorom našiel svoju inšpiráciu. Brunelleschi schoval do vrecka neúspešných predchodcov výstavby doslova klasikou, ktorú našiel v minulosti. Dvojplášťovú klasicko-renesančnú kupolu postavil zvonku dovnútra a dokonca bez toho, aby použil lešenie. 

Za 16 rokov dosiahol zázrak, ktorý sa ostatným architektom zdal nemožný. Majstrovské dielo renesancie, ktoré sa stalo symbolom modernej éry. Odborníci tvrdia, že architekt prekonal sám seba v momente, keď postavil kupolu, ktorej vnútorná výška dosahuje až 100 metrov.

Dávno stratený plán 

Napriek tomu, že architekt nakoniec musel okrem trhlín v katedrále, v dôsledku hmotnosti kupoly, bojovať aj s trhlinami vo svojom pláne, Filippova práca sa dokončila. V roku 1436 katedrálu vysvätil pápež. Podklady o výstavbe kupoly sa však ani dodnes nenašli a jej výstavbu analyzujú odborníci už desaťročia. Prežila si toho viac, ako sa môže javiť pri výhľade na jej krásu z neďalekej kaviarne. Jej múry by preto nemali turisti obdivovať len zvonka. 

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.