Čile

Južná Amerika

Úvod

História:
Pred príchodom Španielov v 16. storočí spravovali sever Čile Inkovia a kmeň Mapuche stred a juh krajiny. Aj napriek tomu, že Čile vyhlásilo svoju nezávislosť v roku 1810, rozhodujúce víťazstvo nad Španielmi dosiahli až v roku 1818. Čile porazilo v Pacifickej vojne (1879-83) Peru a Bolíviu a vyhralo svoje súčasné severné regióny. V osemdesiatych rokoch 19. storočia získala centrálna čilská vláda kontrolu nad centrálnymi a južnými regiónmi, obývanými kmeňom Mapuche. Po sérii zvolených vlád bola v roku 1973 v treťom roku svojho pôsobenia zvrhnutá marxistická vláda Salvádora Allendeho vojenským pučom vedeným Augustom Pinochetom, ktorý následne vládol až do inaugurovania slobodne zvoleného prezidenta v roku 1990. Rozumná ekonomická politika, konzistentne udržiavaná od osemdesiatych rokov, prispela k stabilnému rastu, zníženiu úrovne chudoby až o polovicu a pomohla krajine zabezpečiť prísľub demokratických a reprezentatívnych vlád. Čile postupne prijalo lokálne a internacionálne vedúce pozície vďaka svojmu statusu stabilného a demokratického národa.

Víza

BEZVÍZOVÝ STYK

Občania SR a ČR môžu cestovať a zdržiavať sa na území Čilskej republiky za účelom turistiky po dobu 90 dní bez víz. Podmienkou je cestovný pas s platnosťou najmenej 6 mesiacov.

Geografia

Poloha:
Južná Južná Amerika, hraničí s južným Tichým oceánom, medzi Argentínou a Peru

Geografické súradnice:
30 00 J, 71 00 Z

Geografické zaradenie:
Južná Amerika

Rozloha:
celkovo: 756 102 km²
pevnina: 743 812 km²
vodné plochy: 12 290 km²
poznámka: zahŕňa Veľkonočný ostrov (Isla de Pascua) a ostrovy Isla Sala a Gomez
porovnanie v rámci sveta: 39

Porovnanie veľkosti:
Asi 6 násobok bývalého Československa

Pozemné hranice:
celkovo: 7801 km
hraničiace krajiny (3):
Argentína 6691 km, Bolívia 942 km, Peru 168 km

Pobrežie:
6435 km
Pobrežné nároky:
teritoriálne moria: 12 nm
priľahlá zóna: 24 nm
exkluzívna ekonomická zóna: 200 nm
kontinentálny šelf: 200/350 nm

Klimatické podmienky:
mierne, púšť na severe, stredomorské v centrálnej oblasti, chladné a vlhké na juhu

Terénne členenie:
nízke pobrežné hory, úrodné centrálne údolia, nehostinné Andy na východe

Nadmorská výška:
priemerná nadmorská výška: 1871 m
extrémy: najnižší bod: Tichý oceán 0 m
najvyšší bod: Nevado Ojos del Salado 6880 m

Prírodné bohatstvo:
meď, drevo, železná ruda, nitráty, drahé kovy, molybdén, hydroenergia

Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 21,1%
obrábaná pôda 1,7%; stále plodiny 0,6%; stále pasienky 18,8%
les: 21,9%
iné: 57% (odhad 2011)
Zavlažovaná pôda:
11 100 km² (2012)

Obyvateľstvo – rozdelenie:
Takmer 90% obyvateľstva žije v strednej tretine krajiny v okolí hlavného mesta Santiago; vzdialený sever v púšti Atacama a ďaleký juh sú relatívne málo obývané

Prírodné nebezpečenstva:
silné zemetrasenia, aktívne sopky, tsunami
vulkanizmus: výrazná vulkanická aktivita spôsobená viac ako troma tuctami aktívnych sopiek v Andách; Lascar (5.592 mnm.), ktorý naposledy vybuchol v 2007, je najaktívnejšou sopkou na severe čilských Ánd; Llaima (3.125 mnm.), nachádzajúca sa v centrálnom Čile, naposledy vybuchla v 2009 je ďalšia z najaktívnejších sopiek krajiny; výbuch sopky Chaiten v roku 2008 spôsobil rozsiahlu evakuáciu; iné historicky významné aktívne sopky sú Cerro Hudson, Copahue, Guallatiri, Llullaillaco, Nevados de Chillan, Puyehue, San Pedro, a Villarrica

Životné prostredie – hlavné ohrozenie:
rozsiahle odlesňovanie a baníctvo ohrozujú prírodné zdroje; znečistenie ovzdušia z priemyslových a automobilových emisií; znečistenie vody zo splášok

Environment – international agreements:
party to: Antarctic-Environmental Protocol, Antarctic-Marine Living Resources, Antarctic Seals, Antarctic Treaty, Biodiversity, Climate Change, Climate Change-Kyoto Protocol, Desertification, Endangered Species, Environmental Modification, Hazardous Wastes, Law of the Sea, Marine Dumping, Ozone Layer Protection, Ship Pollution, Wetlands, Whaling
signed, but not ratified: none of the selected agreements

Geografická poznámka:
najdlhšia krajina v rámci severo-južnej dĺžky na svete, pretínajúca 39 stupňov zemepisnej šírky; strategická poloha pre námornú dopravu medzi Atlantickým a Tichým oceánom (Magalienšov prieplav, Beaglov kanál, Drakeov prieliv), Púšť Atacama – najsuchšia púšť planéty sa rozprestiera v severnej časti krajiny; kalderové jazero sopky Ojos del Salado je najvyššie položeným jazerom na svete (6.390 mnm.)

Ľudia a spoločnosť

Obyvateľstvo:
17 789 267 (odhad júl 2017)
porovnanie v rámci sveta: 65

Národnosť:
podstatné meno: Čilan(ia)
prídavné meno: Čilský

Etnické skupiny:
biele a nepôvodné 88,9%, Mapuche 9,1%, Aymara 0,7%, iné pôvodné skupiny 1% (vrátane Rapa Nui, Likan Antai, Quechua, Colla, Diaguita, Kawesqar, Yagan alebo Yamana), nešpecifikované 0,3% (odhad 2012)

Jazyky:
Španielčina 99,5% (oficiálny), Angličtina 10,2%, pôvodné 1% (vrátane Mapudungun, Aymara, Quechua, Rapa Nui), iné 2,3%, nešpecifikované 0,2%
poznámka: súčet je viac ako 100% lebo respondenti mohli v sčítaní uviesť viac ako jednu možnosť (odhad 2012)

Náboženstvá:
Rímsko-katolícke 66,7%, Evanjelické alebo protestantské 16,4%, Svedkovia Jehovovi 1%, iné 3,4%, žiadne 11,5%, nešpecifikované 1,1% (sčítanie 2012)

Demografický profil:
Čile sa nachádza v pokročilom štádiu demografického prechou a stáva sa starnúcou spoločnosťou so zápornou pôrodnosťou, nízkou mierou úmrtnosti a úrovňou dĺžky života na úrovni rozvinutých krajín. Aj napriek týmto faktorom by Čile mohlo ťažiť z priaznivého rozloženia vekovej štruktúry obyvateľstva, keďže úroveň nezaopatrenia sa blíži k nule. Na to však bude potrebné udržať veľkú časť obyvateľtva v produktívnom veku produktívne zamestnanú a popritom sa priraviť na potreby rastúcej časti starších obyvateľov, kedže ženy ako tradičné opatrovateľky už omnoho častejšie vstupujú do zamestnania. Čile spravilo za posledné dve desaťročia obrovské kroky v znížení úrovne chudoby, ktorá je dnes nižšia ako vo väčšine latinskoamerických krajín. Avšak žalostná úroveň nevyrovnanosti príjmov je považovaná za najhoršiu spomedzi členov OECD. Nerovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu len prehlbuje túto nerovnosť prújmov.

Čile bolo historicky krajinou emigrácie, ale od prechodu k demokracii v roku 1990 a zlepšení ekonomickej stability sa pomaly stáva atraktívne pre imigrantov (kým v ostatných regionálnych centrách sa ekonomické a politické podmienky zhoršili). Väčšina čilskej malej ale rastúcej populácie narodenej v zahrničí pochádza z obyvateľov iných latinskoamerických krajín, hlavne Peru.

Vekové zloženie:
0-14 rokov: 20,11% (muži 1 825 254/ženy 1 751 735)
15-24 rokov: 15,04% (muži 1 364 831/ženy 1 311 216)
25-54 rokov: 43,08% (muži 3 830 538/ženy 3 832 989)
55-64 rokov: 10,96% (muži 918 559/ženy 1 031 153)
65 rokov a viac: 10,81% (muži 805 880/ženy 1 117 112) (odhad 2017)

Pomer nezaopatrenia:
celkový pomer nezaopatrenia: 45,5
pomer nezaopatrenia mládeže: 30,3
pomer nezaopatrenia dôchodcov: 15,2
potencionálny pomer podpory: 6,6 (odhad 2015)

Priemerný vek:
celkovo: 34,4 roka
muži: 33,2 roka
ženy: 35,6 roka (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 85

Úroveň rastu obyvateľstva:
0,77% (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 138

Miera pôrodnosti:
13,6 pôrodov/1000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 143

Miera úmrtnosti:
6,2 úmrtí/1000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 155

Čistá miera migrácie:
0,3 migrantov/1 000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 67

Obyvateľstvo – rozdelenie:
Takmer 90% obyvateľstva žije v strednej tretine krajiny v okolí hlavného mesta Santiago; vzdialený sever v púšti Atacama a ďaleký juh sú relatívne málo obývané

Miera urbanizácie:
urbanizované obyvateľstvo: 89,9% celkového obyvateľstva (2017)
miera urbanizácie: 0,96% ročná miera zmeny (odhad 2015-20)

Hlavné urbanizované oblasti – populácia:
Santiago (hl. mesto) 6,507 milióna, Valparaíso 907 000, Concepción 816 000 (2015)

Rozdelenie podľa pohlavia:
pri narodení: 1,04 muži/ženy
0-14 rokov: 1,04 muži/ženy
15-24 rokov: 1,04 muži/ženy
25-54 rokov: 1 muži/ženy
55-64 rokov: 0,89 muži/ženy
65 rokov a viac: 0,72 muž/žena
celková populácia: 0,97 muž/žena (odhad 2016)

Materská úmrtnosť pri pôrode:
22 úmrtí/100 000 živých narodení (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 128

Novorodenecká úmrtnosť pri pôrode:
celkovo: 6,6 úmrtí/1 000 živých narodení
muži: 7,1 úmrtí/1 000 živých narodení
ženy: 6,1 úmrtí/1 000 živých narodení
porovnanie v rámci sveta: 164

Priemerná dĺžka života:
celková populácia: 78,9 roka
muži: 75,9 roka
ženy: 82,1 roka (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 51

Celková pôrodnosť:
1,8 narodeného dieťaťa/žena (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 152

Náklady na zdravotníctvo:
7,8% HDP (2014)
porovnanie v rámci sveta: 60

Hustota siete lekárov:
1,03 doktora/1000 obyvateľov (2009)

Hustota siete nemocničných postelí:
2,1 postele/1000 obyvateľov (2011)

Zdroje pitnej vody:
zlepšené:
mestské: 99,7% obyvateľstva
vidiecke: 93,3% obyvateľstva
celkovo: 99% obyvateľstva
nezlepšené:
mestské: 0,3% obyvateľstva
vidiecke: 6,7% obyvateľstva
celkovo: 1% obyvateľstva (odhad 2015)

Prístup k hygienickým zariadeniam:
zlepšené:
mestské: 100% obyvateľstva
vidiecke: 90,9% obyvateľstva
celkovo: 99,1% obyvateľstva
nezlepšené:
mestské: 0% obyvateľstva
vidiecke: 9,1% obyvateľstva
celkovo: 0,9% obyvateľstva (odhad 2015)

Miera rozširenia HIV/AIDS u dospelých:
0,5% (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 63
Počet ľudí žijúcich s HIV/AIDS:
61 000 (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 53

HIV/AIDS – úmrtia:
Bez údajov

Miera rozširenia obezity u dospelých:
28% (2016)
porovnanie v rámci sveta: 32

Miera nadváhy u detí mladších ako 5 rokov:
0,5% (2014)
porovnanie v rámci sveta: 137

Náklady na školstvo:
4,8% HDP (2014)
porovnanie v rámci sveta: 90

Gramotnosť:
definícia: obyvateľstvo nad 15 rokov vie čítať a písať
celková populácia: 97,5%
muži: 97,6%
ženy: 97,4% (odhad 2015)

Odhadovaná dĺžka štúdia (prvý až tretí stupeň):
celkovo: 16 rokov
muži: 16 rokov
ženy: 17 years (2015)

Miera nezamestnanosti mladých vo veku 15-24 rokov:
celkovo: 15,4%
muži: 14,3%
ženy: 17% (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 73

Vláda

Názov krajiny:
bežne používaná dlhá forma: Čilská republika
bežne používaná krátka forma: Čile
lokálna dlhá forma: República de Chile
lokálna krátka forma: Chile
etymolóhia: odvodenie názvu je nejasné, ale môže pochádzať zo slova kmeňa Mapuche „chilli“, ktoré znamená „okraj zeme” alebo zo slova jazyka Quechua “chiri” znamenajúceho „chladný”

Typ vlády:
prezidentská republika

Hlavné mesto:
názov: Santiago de Chile;
poznámka: Valparaíso je sídlom národnej rady (kongresu)

geografické súradnice:
33 27 J, 70 40 Z

časový posun:
SELČ-6 (o 6 hodín menej oproti štandardnému stredoeurópskemu letnému času)
Letný čas: +1hod – začána druhú nedeľu v auguste a končá druhou májovou nedeľou; poznámka: v Punta Arenas používajú letný čas celoročne

Administratívne rozdelenie:
15 regiónov; Aysen, Antofagasta, Araucania, Arica y Parinacota, Atacama, Biobio, Coquimbo, Libertador General Bernardo O’Higgins, Los Lagos, Los Rios, Magallanes y de la Antartica Chilena, Maule, Region Metropolitana (Santiago), Tarapaca, Valparaiso
poznámka: USA neuznáva nároky Čile na Antarktídu

Nezávislosť:
18 september 1810 (od Španielska)
Národné sviatky:
Deň nezávislosti, 18 september (1810)

Ústava:
mnohé predošlé. naposledy prijaté 11. septembra 1980, účinná od 11. marca 1981, zmenená mnohokrát, naposledy v 2011. Čilská vláda začala na konci roka 2015 proces na zreformovanie ústavy (2016)

Právny systém:
Občiansky právny systém ovplyvnený viacerými západoeurópskymi občianskými právnymi systémami; justičná kontrola legislatívnych návrhom ústavným súdom

Občianstvo:
občianstvo narodením: áno
občianstvo pôvodom: áno
Možnosť dvojitého občianstva: áno
potrebná dĺžka pobytu pre rezidentúru: 5 rokov

Voľebné právo:
od 18 rokov, všeobecné

Popis vlajky:
dva rovnaké horizontálne pruhy bielej (horný) a červenej; modrý štvorec rovnakej výšky ako biely pruh na závesnej strane bieleho pruhu; v strede štvorca sa nachádza biela päťcípa hviezda reprezentujúca smer k pokroku a cti; modrá symbolizuje oblohu, biela snehom pokryté Andy a červená reprezentuje krv preliatu za nezávislosť
poznámka: dizajn bol ovplyvnený vlajkou USA

Národné symboly:
huemul (horský jeleň); kondor andský;

národné farby: červená, biela, modrá

Národná hymna:
názov: “Himno Nacional de Chile” (Národná hymna Čile)
text/hudba: Eusebio LILLO Robles a Bernardo DE VERA y Pintado/Ramon CARNICER y Battle
poznámka: hudba prijatá v roku 1828, originálny text prijatý v roku 1818, upravený text prijatý v roku 1847; počas vojenského režimu Augusta Pinocheta bol pridaný verš oslavujúci armádu a niektorí občania ho na protest odmietali spievať, a preto bol po obnovení demokracie v roku 1990 odstránený

Ekonomika

Ekonomika – prehľad:
Čile má trhovo orientovanú ekonomiku charakterizovanú vysokou úrovňou zahraničného obchodu, reputáciou silných finančných inštitúcií a zdravej politiky, ktorá zabezpečila Čile najvyšší nezávislý rejting v Južnej Amerike. Export tovarov a služieb číta približne jednu tretinu HDP a komodity asi 60% celkového exportu. Meď je najväčším čilským exportným artiklom a tvorí 20% celkových štátnych príjmov.

Reálny medziročný rast od 2003 do 2013 bol na priemernej úrovni 5% aj napriek miernej kontrakcii v roku 2009 spôsobenej svetovou finančnou krízou. Rast sa v roku 2016 spomalil na predpokladaných 1,7%. Pokračujúci pád cien medi spôsobil, že Čile zaznamenalo za sebou už druhý rok pomalého rastu, zvýšenej inflácie a oslabovania meny.

Čile prehĺbilo svoj dlhodobý záväzok otvorenej ekonomike podpisom dohody o voľnom obchode s USA, ktorá nabrala platnosť 1. januára 2004. Čile má podpísané 22 obchodných dohôd so 60 krajinami vrátane Európskej únie, Mercosuru, Číny, Indie, Južnej Kórei a Mexika. V máji 2010 podpísalo Čile Konvenciu OECD a stalo sa tak prvou juhoamerickou krajinou, ktorá sa pripojila do OECD. V októbri 2015 podpísalo Čile obchodnú dohodu s Transpacifickým partnerstvom.

Čilská vláda všeobecne využíva proticyklovú fiškálnu politiku a odkladá prebytky v nezávislých finančných fondoch počas vysokých cien medi a rastu ekonomiky a poväčšinou povoľuje deficit len počas nízkych cien medi rastu. Od 31. októbra 2016 naakumulovali nezávislé finančné fondy, držané hlavne v zahraničí a oddelené od zásob Centrálnej banky, 23,5 miliardy USD. Čile využilo tieto fondy na financovanie balíčkov fiškálnych stimulov počas ekonomickej krízy v roku 2009.

Prezidentka Michelle Bachelet ohlásila v roku 2014 daňové reformy zamerané na splnenie cieľov jej kampane na boj s príjmovou nerovnosťou a poskytnutia prístupu ku vzdelaniu a zdravotníckej starostlivosti. Očakáva sa, že reformy prinesú dodatočný príjem do rozpočtu v hodnote 3% čilského HDP, hlavne zdvihnutím dane pre nadnárodné reťazce na úroveň priemeru krajín OECD.

HDP (parita kúpnej sily):
$438,3 miliard (odhad 2016)
$426 miliard (odhad 2015)
$412,1 miliard (odhad 2014)
poznámka: dáta sú v dolároch ku roku 2016
porovnanie v rámci sveta: 44

HDP (oficiálny výmenný kurz):
$247 miliard (odhad 2016)

HDP – reálna miera rastu:
1,6% (odhad 2016)
2,3% (odhad 2015)
1,9% (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 150

HDP – na osobu (PPP):
$24 100 (odhad 2016)
$24 000 (odhad 2015)
$23 700 (odhad 2014)
poznámka: dáta sú v dolároch ku roku 2016
porovnanie v rámci sveta: 80

Hrubé národné rezervy:
20,2% HDP (odhad 2016)
21,3% HDP (odhad 2015)
21,5% HDP (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 103

HDP – zloženie podľa sektoru pôvodu:
spotreba domácností: 64%
štátna spotreba: 13,5%
investície do fixného kapitálu: 23,2%
investície do zásob: -1,6%
vývoz tovarov a služieb: 28,4%
dovoz tovaru a služieb: -27,6% (odhad 2016)

HDP – zloženie podľa sektoru pôvodu:
poľnohospodárstvo: 4,3%
výroba: 31,3%
služby: 64,4% (odhad 2016)

Poľnohospodárstvo – produkty:
hrozno, jabklá, hrušky, cibuľa, pšenica, kukurica, ovos, broskyňe, cesnak, špargľa, fazuľa, hovädzie mäso, hydina, vlna, ryby, drevo

Výrobné odvetvia:
meď, lítium, iné minerály, potraviny, spracovanie rýb, železo a oceľ, drevo a drevené produkty, prepravné prístroje, cement, textil

Miera rastu priemyselnej výroby:
-0,7% (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 165

Pracovná sila:
8,762 milióna (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 58
Pracovná sila – podľa odvetvia:
poľnohospodárstvo: 9,2%
výroba: 23,7%
služby: 67,1% (2013)

Miera nezamestnanosti:
6,5% (odhad 2016)
6,3% (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 86

Obyvateľstvo pod hranicou chudoby:
14,4% (2013)

Príjem domácnosti alebo spotreba podľa percentuálnych bodov:
najnižších 10%: 1,7%
najvyšších 10%: 41,5% (odhad 2013)

Distribúcia príjmov rodiny – Gini index:
50,5 (2013)
57,1 (2000)
porovnanie v rámci sveta: 15

Rozpočet:
príjmy: $51,76 miliardy
výdavky: $58,55 miliardy (odhad 2016)

Dane a ostatné príjmy:
21% HDP (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 143

Rozpočtový zostatok (+) alebo deficit (-):
-2,7% HDP (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 109

Verejný dlh:
21,3% HDP (odhad 2016)
17,4% HDP (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 182

Fiškálny rok:
kalendárny rok

Miera inflácie (spotrebiteľské ceny):
3,8% (odhad 2016)
4,3% (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 159

Úroková miera Centrálnej banky:
3,35% (31 December 2015)
3% (31 December 2014)
porovnanie v rámci sveta: 103

Primárna miera úrokov komerčných bánk:
5,59% (odhad 31 december 2016)
5,52% (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 129

Stock of narrow money:
$44,01 miliardy (odhad 31 december 2016)
$39,88 miliardy (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 54

Stock of broad money:
$158,3 miliardy (odhad 31 december 2016)
$140,4 miliardy (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 44

Stock of domestic credit:
$211,6 miliardy (odhad 31 december 2016)
$188,4 miliardy (odhad 31 December 2015)
porovnanie v rámci sveta: 45

Trhová hodnota verejne obchodovaných akcií:
$190,4 miliardy (odhad 31 december 2015)
$233,2 miliardy (odhad 31 december 2014)
$265,2 miliardy (odhad 31 december 2013)
porovnanie v rámci sveta: 35

Súčasná účtovná súvaha:
$-3,528 miliard (odhad 2016)
$-4,669 miliard (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 163

Export:
$60,6 miliard (odhad 2016)
$62,18 miliard (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 42

Export – komodity:
meď, ovocie, rybie produkty, papier a buničina, chemikálie, víno

Export – partneri:
Čína 28,6%, USA 14,1%, Japonsko 8,6%, Južná Kórea 6,9%, Brazília 5% (2016)

Import:
$55,34 miliard (odhad 2016)
$58,72 miliard (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 47

Import – komodity:
ropa a ropné produkty, chemikálie, elektrické a telekomunikačné zariadenia, priemyselné stroje, vozidlá, prírodný plyn

Import – partneri:
Čína 24,3%, USA 14,7%, Brazília 9,3%, Argentína 4,4%, Francúzsko 4,2% (2016)

Devízové a zlaté rezervy:
$40,49 miliardy (odhad 31 december 2016)
$38,64 miliardy (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 42

Dlh – externý:
$158,1 miliardy (odhad 31 december 2016)
$153 miliard (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 40

Akcie priamych zahraničných investícií – domáce:
$199,8 miliardy (odhad 31 december 2016)
$184,5 miliardy (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 29

Akcie priamych zahraničných investícií – v zahraničí:
$90,54 miliardy (odhad 31 december 2016)
$83,32 miliardy (odhad 31 december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 36

Výmenné sadzby:
Čilské peso (CLP) na US dolár –
676,94 (odhad 2016)
676,94 (odhad 2015)
658,93 (odhad 2014)
570,37 (odhad 2013)
486,49 (odhad 2012)

Energetika

Prístup k elektrine:
obyvateľstvo bez prístupu k elektrine: 70 600
elektrifikácia – celková populácia: 99,6%
elektrifikácia – mestské oblasti: 100%
elektrifikácia – vidiecke oblasti: 98% (2012)

Elektrina – produkcia:
71,66 miliardy kWh (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 40

Elektrina – spotreba:
67,95 miliardy kWh (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 40

Elektrina – export:
0 kWh (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 119

Elektrina – import:
0 kWh (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 133

Elektrina – inštalovaná výrobná kapacita:
21,64 milióna kW (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 40

Elektrina – z fosílnych palív:
60,8% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 127

Elektrina – z jadrových palív:
0% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 66

Elektrina – z vodných elektrární:
30% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 71

Elektrina – z iných obnoviteľných zdrojov:
16,1% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 44

Ropa – produkcia:
4423 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 82

Ropa – export:
0 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 105

Ropa – import:
163 000 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 34

Ropa – overené zásoby:
150 miliard barelov (odhad 1 január 2017)
porovnanie v rámci sveta: 63

Rafinované ropné produkty – produkcia:
215 300 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 50

Rafinované ropné produkty – spotreba:
337 400 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 41

Rafinované ropné produkty – export:
4500 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 96

Rafinované ropné produkty – import:
160 900 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 43

Zemný plyn – produkcia:
1008 miliard metrov kubických (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 67

Zemný plyn – spotreba:
5,23 miliardy metrov kubických (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 63

Zemný plyn – export:
0 metrov kubických (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 83

Zemný plyn – import:
3,727 miliardy metrov kubických (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 39

Zemný plyn – overené zásoby:
97,97 miliardy metrov kubických (odhad 1 január 2017)
porovnanie v rámci sveta: 54

Emisie kysličníka uhličitého zo spotreby energií:
76 milióna Mt (odhad 2013)
porovnanie v rámci sveta: 47

Telekomunikácie

Telefóny – aktívné pevné linky:
celkový počet: 3 464 107
počet na 100 obyvateľov: 20 (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 44

Telefóny – mobilné:
celkovo: 22 974 289
počet na 100 obyvateľov: 130 (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 49

Telefónne systémy:
celkové zhodnotenie: privatizácia začala v roku 1988; najrozvinutejšia telekomunikačná infraštruktúra v Južnej Amerike; moderný systém založený na rozsiahlej sieti mikrovlnnych rídio relé zariadení; domáci satelitný systém s 3 zemskými stanicami
vnútroštátne: počet pripojení pevných liniek v posledných rokoch stagnuje na úkor rozvoja využívania mobilných sietí, ktoré dosahujú počet 130 telefónov na 100 osôb

medzinárodný volací kód krajiny:
– 56

miesto uloženia Pan American, South America-1, a South American Crossing/Latin America Nautilus podmorských káblov, ktoré poskytujú spojenie s USA a Centrálnou a Južnou Amerikou; satelitné pozemné stanice – 2 Intelsat (Atlantic Ocean) (2016)

Broadcast media:
národné a lokálne pozemské kanály spojené s rozsiahlou káblovou televíznou sieťou; štátom vlastnená televízna sieť Television Nacional de Chile (TVN) je samofinancovaná pomocou príjmou z komerčnej reklamy a nie je pod priamou kontrolou vlády; veľké množstvo súkromne vlastnených TV staníc; približne 250 rádio staníc (2007)

Internetový kód krajiny:
.cl

Užívatelia internetu:
celkovo: 11 650 840
percentuálny podiel obyvateľstva: 66,0% (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 43

Doprava

Národný vzdušný prepravný systém:
počet registrovaných leteckých prepravcov: 9
Počet lietadiel využívaných registrovanými leteckymi prepravcami: 173
ročný počet pasažierov prepravených registrovanými leteckými prepravcami: 15 006 762
ročný náklad prepravený registrovanými leteckými prepravcami: 1 392 236 million mt-km (2015)

Civil aircraft registration country code prefix:
CC (2016)

Letiská
481 (2013)
porovnanie v rámci sveta: 15

Letiská – so spevnenými pristávacími dráhami:
celkovo: 90
viac ako 3047 m dĺžky: 5
2438 až 3047 m: 7
1524 až 2437 m: 23
914 až 1523 m: 31
menej ako 914 m dĺžky: 24 (2017)

Letiská – s nespevnenými pristávacími dráhami:
celkovo: 391
2438 až 3047 m: 5
1524 až 2437 m: 11
914 až 1523 m: 56
menej ako 914 m dĺžky: 319 (2013)

Heliporty:
1 (2013)

Potrubia:
plynové 3160 km; skvapalnený ropný plyn 781 km; ropné 985 km; rafinované produkty 722 km (2013)

Železnice:
celkovo: 7 281,5 km
široko rozchodné: 3428 km tratí s rozchodom 1,676 m
úzko rozchodné: 3853,5 km tratí s rozchodom 1,000 m
porovnanie v rámci sveta: 30

Cesty:
celkovo: 77 764 km
spevnené: 18 119 km (vrátane 2387 km diaľnic)
nespevnené: 59 645 km (2010)
porovnanie v rámci sveta: 62

Obchodné loďstvo:
celkovo: 42
podľa typu: hromadný prepravcovia rovaru 13, nákladné 5, chemické tankery 7, kontajnerové lode 2, skvaplanený plyn 1, osobné 3, osobné/nákladné 2, ropné tankery 8, roll on/roll off 1

zahranično vlastnené: 1 (Nórsko 1)

registrované v iných krajinách: 52 (Argentína 6, Brazília 1, Honduras 1, Isle of Man 9, Libéria 9, Panama 14, Peru 6, Singapúr 6) (2010)
porovnanie v rámci sveta: 76

Prístavy a lodné terminály:
hlavné prístavy: Coronel, Huasco, Lirquen, Puerto Ventanas, San Antonio, San Vicente, Valparaiso
LNG terminály (import): Mejillones, Quintero

Ozbrojené sily a bezpečnosť

Výdaje na ozbrojené sily:
1,87% HDP (2016)
1,91% HDP (2015)
1,96% HDP (2014)
1,99% HDP (2013)
2,05% HDP (2012)
porovnanie v rámci sveta: 38

Odvetvia armády:
Národná armáda, Čilské námorníctvo (Čilská armáda zahŕňa Námorné letectvo, Námorné jednotky a Veliteľstvo morských teritórií a Obchodné námorné loďstvo (Directemar)), Čilské vzdušné jednotky (Fuerza Aerea de Chile, FACh), jednotky karabinierov (Cuerpo de Carabineros) (2015)

Vek vojenskej služby a branná povinnosť:
18 až 45 rokov na dobrovoľnú mužskú a ženskú vojenskú službu; vláda si však ponechala právo na povolanie 18-45 ročných mužov na povinnú vojenskú službu; dĺžka povinnej služby v armáde je 12 mesiacov a 22 mesiacov v námorníctve a letectve (2015)

Nadnárodné spory

Medzinárodné spory:
Čile a Peru odmietajú znovuotvorenú požiadavku Bolívie na obnovenie Atakamského koridoru, ktorý v roku 1884 pripadol Čile. To namiesto toho ponúklo neobmedzený, ale nie suverénny námorný prístup cez Čile pre bolívijský zemný plyn. Čile odmieta peruánsku jednostrannú legislatívu meniacu jej námornú hranicu s Čile na rovnomernú líniu v juhozápadnej osi, ktorá nahráva Peru. V októbri 2007 sa Peru obrátilo so svojou námornou sťažnosťou na Čile na Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Teritoriálne nároky v Antarktíde (Čilské antarktické teritórium) čiastočne zasahuje do argentínskych a britských nárokov. Komisia pre spoločnú hranicu, zriadená Čile a Argentínou v roku 2001, ešte musí zmapovať a vymedziť nevyznačenú hranicu v nehostinnej zóne Andského južného ľadovcového poľa (Campo de Hielo Sur).

Nelegálne drogy:
tranzitná krajina pre kokaín smerujúci do Európy a regiónu; aktivity prania špinavých peňazí, hlavne v bezcolnej zóne Iquique Free Trade Zone; importované prekurzory sú pašosvané do Bolívie; domáca spotreba kokaínu má vzostupnú tendenciu, čo robí z Čile významného spotrebiteľa

Itinerár

Víza

Obrovskou výhodou je, že slovenskí a ani českí občania nepotrebujú do žiadnej z uvedených krajín víza v prípade, že ich pobyt neprekročí 90 dní. A v prípade, že by sa tak stalo, stačí prekročiť hranice do iného juhoamerického štátu a vrátiť sa.

Čo treba vedieť pred cestou

Každá z nasledujúcich krajín bezpochyby stojí za samostatnú návštevu, avšak pre tých, ktorí nemajú toľko času sa dajú spojiť do jednej plynulej cesty zo severu na juh. Je však potrebné mať na pamäti zopár faktov:

  • Vzhľadom na svoju rozlohu majú tieto krajiny v zásade tri hlavné pásma: veľmi suchú a nehostinnú púštnu oblasť pri oceáne, náhornú oblasť v Andách a horúcu a vlhkú oblasť v úrodnej džungli Amazónskeho dažďového pralesa.

  • Veľké množstvo najznámejších turistických destinácii (s výnimkou Čile) sa nachádza vo vysokej nadmorskej výške nad úrovňou 3000 m.n.m. S tým môžu byť hlavne prvé dni spojené problémy s dýchaním a choroby z nadmorskej výšky (migrény, hnačky, zvracanie, bolesti hlavy, únava).

  • Krajiny sa nachádzajú v tzv. zóne “Pacific Ring of Fire” ktorá je známa častou tektonickou činnosťou a vulkanickou aktivitou. Zjedonodušene to znamená, že zemetrasenie a výbuchy sopiek sú na dennom poriadku a nemalo by vás prekvapiť ak nejaké zažijete.

  • Čile nemá dobre diplomatické vzťahy s Peru a Bolíviou kvôli historickej Vojne o Pacifik (1879-1883), v ktorej pripravilo obe krajiny o prímorské územia bohaté na guano a meď. Bolívia vtedy de facto prišla o prístup k moru a dnes je najchudobnejšou krajinou Južnej Ameriky, kým Čile sa aj vďaka novým zdrojom bohatstva dostalo na vrchol tohto pomyselného rebríčka a dnes je najvýkonnejšou ekonomikou regiónu. Peru je približne v strede. Preto odporúčame cestu začať od severu cez indiánske Peru a pokračovať cez chudobnú ale exotickú Bolíviu až do bohatého a moderného Čile. Veríme, že takto si najlepšie vychutnáte obrovské kontrasty medzi danými krajinami.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

Letenky

Lety na západnú stranu juhoamerického kontinentu patria medzi tie najdlhšie a najdrahšie z nášho geografického regiónu. Z dôvodu veľkých vzdialeností do Limy či Santiago de Chile priame lety neexistujú a je potrebné letieť s prestupom. Najlepšie a najekonomickejšie spojenia z Viedne sú cez Madrid s Iberiou, cez Amsterdam s KLM alebo cez Paríž s Air France.

Taktiež je možné letieť pomocou Lufthansy alebo amerických dopravcov cez USA a následne využiť služby LAN alebo Aviancy na let do Južnej Ameriky. TIeto letenky sú však časovo zdĺhavejšie a na prestup v USA je potrebná elektronická autorizácia ESTA. Medzinárodných transkontinentálnych letov do hlavného mesta Bolívie La Paz je ako šafránu a zväčša bývajú naozaj drahé, a preto odporúčame začať vašu cestu v Lime zo severu, alebo z juhu v Santiago de Chile.

Letenky do oblasti si môžeš pozrieť aj cestovateľskom webe od Dušana Kráľa www.kadetade.com

Doprava po krajine

Všetky tri krajiny pretína legendárna všeamerická diaľnica Panamericana, ktorá nie je úplne diaľnicou a jej kvalita sa mení spoločne s rozmanitosťou terénu a destinácií. V Peru je kvalita ciest obstojná, porovnateľná s tým lepším priemerom u nás minimálne na hlavných turistických ťahoch. Bolívijské cesty by sa dali porovnať s tými v Slovensko-ukrajinskom pohraničí a drvivá väčšina čilských s tými u našich západných susedov v Rakúsku a Nemecku. Netreba však zabúdať na fakt, že pohyby zemskej kôry sú tu pravidelné a kvalita ciest sa môže meniť zo dňa na deň. Tak isto je potrebné mať na pamäti, že vzdialenosti medzi mestami sú tu obrovské a presuny sú vzhľadom na terén a vysokú nadmorskú výšku podstatne pomalšie ako v našich zemepisných šírkach. Preto môže byť dobrou voľbou najdlhšie úseky cesty preletieť a ušetriť tým dlhé hodiny strávené v autobuse.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár
Cesty v Peru

Požičovňa áut

Požičanie auta je možné v každej krajine, ale v zásade platí pravidlo, že s autom nie je možné opustiť krajinu, poprípade sa platí vysoký poplatok. Niektoré požičovne v Lime (Peru) majú dokonca pravidlo, že s daným autom nemôžete opustiť hlavné mesto a musíte si priplatiť vyšší model auta. Každopádne doprava v Peru a Bolívii je naozaj chaotická, pravidlá takmer neexistujúce a vzdialenosti naozaj dlhé, a preto je požičanie auta jednou z najhorších možností. Pokiaľ sa teda nechcete presúvať len v rámci mesta a jeho blízkeho okolia (Lima, Santiago).

Vlaky

Všetky tri krajiny majú neuveriteľne podvyživenú železničnú sieť, ktorá sa na prepravu pasažierov využíva len na zopár miestach. Výnimkou je samozrejme asi najturistickejšia železnica Južnej Ameriky spájajúca Ollantaytambo (poprípade Poroy) s mestečkom Machu Picchu Pueblo vedľa ktorej sa neďaleko nachádza bájne archeologické nálezisko. Táto trať má však len tesne cez 100 kilometrov a maximálnu dobu trvania necelé 4 hodiny. Využíva ju asi 70% všetkých ľudí navštevujúcich Machu Picchu a obsluhujú ju dve spoločnosti Inca Rail a Peru Rail, na ktorých stránke je potrebná rezervácia lístkov.

Pre náročnejších existuje aj luxusná možnosť prepravy na trati Cusco-Puno-Arequipa vlakom Belmond Andean Explorer Train spoločnosti Peru Rail, ktorá vás za 3 dni prevezie prekrásnou horskou scenériou popri najvyššie položenom splavnom jazere planéty.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

V Čile existuje limitovaná železničná doprava pasažierov medzi Santiagom a mestami Chillan, Concepcion a Temuco.

Autobusy

Najlepšia a najlacnejšia možnosť dopravy medzi veľkými, ale aj menšími mestami andského regiónu. Drvivá väčšina autobusov je nových a komfortných s možnosťami pololežadlových (semicama) a ležadlových (cama) sedadiel. Príplatok za vyšší štandard v podobe ležadlových sedadiel býva väčšinou 1/3 ceny lístka. Je to ideálny spôsob ako ušetriť na ubytovaní, ak hlavne na dlhších trasách využijete služby nočných autobusov.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár
Semi cama

Mnohokrát je v cene aj wifi a strava na palube vzhľadom na to, že vzdialenosti bývaju často krát aj v desiatkach hodín (Lima – Cusco 24 hodín, Calama – Santiago 24 hodín).

Najznámejšie spoločnosti Peru:

http://www.cruzdelsur.com.pe/servicios/cruzeroevolution

http://excluciva.com.pe/

Bolivia:

V Bolívii existuje veľké množstvo lokálnych poskytovateľov autobusových spojení na rôzne trasy. Preto je dobré vyhľadať si konkrétneho poskytovateľa spojenia na https://www.ticketsbolivia.com

Čile:

https://www.turbus.cl/wtbus/indexCompra.jsf

https://www.pullmanbus.com/portalWAR/paginas/index.jsf

https://www.recorrido.cl/en

Letecká doprava

Ak vám to váš rozpočet dovoľuje, tak na dlhšie trasy (10 hodín a viac) je možné využiť aj služby lokálnych leteckých spoločností, ktoré vám ušetria dlhé hodiny strávené v autobuse. Len na ilustráciu cesta autobusom z Limy do Cusca trvá 22-24 hodín, ale len 1 hodinu 20 minút lietadlom. Letenka sa dá kúpiť medzi 50-120 dolárov.

Letecké spoločnosti:

Peru – LAN, Star Peru, Peruvian

Bolivia – Amaszonas, Boliviana de Aviacion (BoA), LAN

Chile – LAN, Sky Chile, Jetsmart

Bezpečnosť

Aj napriek tomu, že je Južná Amerika neslávne známa svojou bezpečnosťou, Peru, Bolívia a Čile sú na tom omnoho lepšie ako napríklad Venezuela alebo Brazília. Jediným problémom môžu byť veľké mestá (Lima, La Paz, Santiago), kde sa oplatí pohybovať v turistických zónach a historických centrách. Platia základné pravidlá, ktoré treba dodržiavať na celom svete. Inač patria tieto krajiny medzi tie najturistickejšie a najbezpečnejšie v rámci celého regiónu.

Itinerár

Pri tvorbe tohto návodu som postupoval ako pri iných podobných itinerároch. Predpokladal som, že maximálna možná dĺžka pobytu sú 3 týždne. Každá z daných krajín je svojou rozlohou obrovská a vzhľadom na rozmanitú geografiu je možné v každej z nich stráviť viac ako mesiac. Tento itinerár však ponúka jednu z najideálnejších trás v prípade, že nemáte času nazvyš.

1.deň: Prílet do Limy.

2.deň: Prehliadka hlavného mesta Peru.

3.deň: Presun autobusom do mestečka Paracas.

4.deň: Ráno návšteva “peruánskych Galapágov” – ostrovov Islas Ballestas. Poobede presun linkovým autobusom do mesta Nasca.

5.deň: Čo najkôr ráno presun taxíkom na letisko v Nasca a lietanie nad tajomnými obrazcami (80-120 USD). Po lietaní presun autobusom do mesta Arequipa. Poprípade zostať v Nasca a presunúť sa do Arequipy nočným autobusom (cca. 9-10 hod.)

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár
Nazca

6.deň: Prehliadka jedného z najkrajších peruánskych miest – bielej Arequipy. Obrovské množstvo kostolov, kláštorov a koloniálnej architektúry pod ponorámou troch sopiek – Chachani, Pichu Pichu a El Misti.

7.deň: Veľmi skorý ranný odchod na výlet do najhlbšieho kaňonu planéty – kaňonu Colca. Ráno pozorovanie vládcov juhoamerickej oblohy, kondorov, a poobede návšteva malebných dediniek v okolí kaňona.

8.deň: Ranný prelet do mesta Cusco a prehliadka tohto krásneho mesta. Spojenie kamennej inckej architektúry a koloniálnych stavieb. Hlavné námestie, jezuitský kostol, metropolitná katedrála, chrám slnka, kameň dvanástich uhlov a umelecká štvrť San Blas.

9.deň: Prehliadka 4 ruín v okolí Cusco – Sacsayhuaman, Qenqo, Puca Pukara a Tambo Machay. Poobede potulky Cuscom a nákupy.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár
Uličky v Cuzco

10.deň: Celodenná návšteva Posvätného údolia Inkov – incké poľnohospodárske terasy a ukážka tkáčskeho majstrovstva v dedinke Chinchero, Okúzľujúce stupňovité terasy v Moray a soľné terasy v Maras. Pevnosť posledného incského odporu v Ollantaytambo a následne v poobedňajších hodinách (medzi 17:30 – 19:00) odchod vláčikom (1 hod 45 min) do mestečka Aguas Calientes (Machu Picchu Pueblo).

11.deň: Super skorý ranný odchod buď autobusom (20 min) alebo pešo (1,5 hod) na archeologické nálezisko Machu Picchu. Poobede návrat vlakom do Ollantaytambo a následne mikrobusom, ktorý sa dá bez problémov zarezervovať priamo na mieste ďalšie 2 hodiny do Cusca.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

12.deň: V prípade ak chcete ušetriť peniaze za hotel tak ešte predošlú noc presun inak ranný presun linkovým autobusom do mesta Puno (7 hod). Presun priamo do prístavu, ktorý je neďaleko autobusovej stanice a poobedný výlet na plávajúce rákosové ostrovy Los Uros.

13.deň: Ranný presun autobusom z Peru do Bolívie, do hlavného mesta La Paz (8 hod). Prekročenie hranice buď na hraničnom priechode Desaguadero alebo Copacabana. Poobedňajší príchod do La Paz a ubytovanie a večerné potulky mestom.

14.deň: Pre milovníkov adrenalínu celodenný výlet na zjazd najnebezpečnejšej cesty sveta na bicykloch (70-110 USD). Od zamrznutého jazera vo výške 4700 metrov nad morom do Amazónskej džungle vo výške 1100 metrov a pivko v plavkách pri bazéne.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

15.deň: Výlet na horu Chacaltaya do výšky 5400 metrov nad morom a okolo obeda presun do údolia mesiaca Valle de la Luna. Poobede povozenie sa lanovkou a krátke potulky mestom. Medzi 18:00-20:00 transfer na autobusovú stanicu a presun nočným linkovým autobusom do Uyuni (10-12 hod).

16.deň: Priamo po vystúpení z autobusu si vybavíš cca 2,5 denný presun do San Pedra de Atacama, Odchod na trojdenný prechod džípmi cez bolívijskú náhornú plošinu (altiplano). Najväčšia soľná púšť sveta a hrátky s perspektívou. Soľ, kaktusy a hory všade naokolo. Ubytovanie v noci v soľnom hoteli uprostred ničoho.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

17.deň: Prechod džípmi cez prekrásnu vysokohorskú prírodu. Plameniaci, lagúny, sopky, púšte a rozmanité kamenné útvary. Raj pre milovníkov prírody.

18.deň: Skorý ranný odchod a dychberúca nočná obloha s miliónom hviezd. Gejzíry, bublajúce bahno a horúce plamene v ktorých sa môžete vykúpať vo výške nad 4000 metrov nad morom. Dáliho púšť, zelená a biela lagúna a stratovulkán Licancabur. Príchod na ďalšiu exotickú hranicu medzi Bolíviou a Čile a hlesanie takmer 1500 metrov do púštnej oázy v dedinke San Pedro de Atacama. Príchod okolo 11:00. Poobede návšteva údolia mesiaca Valle de la Luna a sledovanie prekrásneho západu slnka nad najsuchšou púšťou sveta – Atacamou.

Peru, Bolívia, Čile - cestovateľské rady, tipy a itinerár

19.deň: Doobeda kúpanie sa v jedných z najkrajších kúpeľov Termas de Puritama, alebo potulky mestečkom a nákupy. Okolo obeda presun autobusom do mesta Calama a poobedný/večerný prelet do hlavného mesta Čile – Santiaga. Táto trasa sa dá absolvovať aj autobusom, ale trvá cca 24 hodín.

20.deň: Prehliadka asi najmodernejšej metropoly Južnej Ameriky – Santiago de Chile.

21.deň: Odlet domov

Na tejto ceste za 3 týždne uvidíte neskutočné množstvo pamiatok a rozličných miest. Ak absolvujete trasu podľa tohto itinerára tak prejdete za tri týždne po zemi približne 2800 kilometrov a nalietate v rámci Južnej Ameriky ďalších 1800 kilometrov. Cesta je náročná, ale prekrásna a určite stojí za to. V prípade, že nemáte toľko času, môžete vynechať dni 3-7 a absolvovať naozaj krásnu trasu cez tieto tri exotické krajiny za približne 2 týžne. Bude to však naozaj intenzívne.

Tento itinerár je pripravený tak, aby ste za naozaj obmedzený čas (2-3 týždne) videli čo najväčšie množstvo rôznorodých vecí v čo najlogickejšej trase.

Krajiny andského regiónu však ponúkajú obrovské množstvo ďalších úžasných miest, ktoré určite stoja za návštevu v prípade, že máte k dispozícii viac času. Pre ilustráciu uvádzam aspoň tie najzaujímavejšie z nich:

  • Peru: Tumbes, Piura, Trujillo, Chiclayo, púštna oáza Huacachina, amazonská džungla v okolí Iquitos, Národný park Huascaran, amazonská džungla a plavba po prítoku Amazónky v okolí Puerto Maldonado, 5 dňový trek Inca Trail vedúci na Machu Picchu, 5 dňový trek Salkantay vedúci na Machu Picchu, 4 dňový trek vedúci do strateného inckého mesta Choquequirao, 2-3 dňový trek do kaňonu Colca
  • Bolívia: archeologické nálezisko Tiahuanaco na brehoch jazera Titicaca, historické banské mesto Potosí, druhé hlavné mesto Sucre, najväčšie mesto Bolívie Santa Cruz de la Sierra, historické mesto Oruro, amazónska džungla v Rurenabaque
  • Čile: vinice Concha y Toro alebo Santa Rita neďaleko Santiaga, mestá Viňa del Mar a Valparaíso, najväčší bazén planéty v San Alfonso del Mar, lyžiarske rezorty Valle Nevado a Portillo, La Serena a Valle de Elqui, juh Čile a Patagónia (ale to je na samotný minimálne 2 týždňový itinerár)

Koľko taká cesta vyjde?

Ak zoberieme, že by ste cestovali dvaja a chcete bývať v 3 hviezdičkových hoteloch, tak bez hlavnej letenky to vyjde cca 1100 Eur na osobu. Ak ste priaznivcom guesthousoch, tak náklady padnú o 1/3 menej a keď preferujete lepšie ubytovanie, tak o 1/3 viac.

Ak by si chcel navštíviť aj Patagóniu a prejsť najkrajší trek, pozri tento podrobný článok.

Rád by si si nechal vypracovať podrobný itinerár do tejto oblasti? Alebo inde do sveta? Využi moje skúsenosti zo 167 krajín sveta, ktoré som precestoval.

Zdroj: The World Factbook 2018-19. Washington, DC: Central Intelligence Agency, 2019

Články o kontinente Amerika