Hrozí kolaps oceánskeho prúdenia

Kým sa v súčasnosti skloňuje predovšetkým pojem otepľovanie, budúcnosť môže mrazivo striasť, tvrdia vedci z Kodanskej univerzity. Podľa štúdie sa totiž časť oceánskeho prúdenia môže už v roku 2025 zrútiť. Ovplyvnilo by to najmä severné časti Európy. 

Atlantická meridionálna cirkulácia. Tri slová, jeden význam, no milióny dôsledkov. Nemenia sa len technológie, ľudia, ale aj planéta. Len pred pár dňami namerali celosvetový teplotný rekord povrchového oceánu okolo Florida Keys 38,43 °C (bežná teplota v danej oblasti sa pohybuje medzi 23 až 30 °C). Tento teplotný rekord vedci prirovnali k vode vo vírivke. Neočakávali, že k extrémom dôjde tak skoro. Podľa meraní boli uplynulé týždne najteplejšie za posledných 100-tisíc rokov.

Dôsledky nárastu teplôt v oceánoch

Príjemné morské vlny, ktoré zväčša schladia pri pobreží, viac a viac striedajú vlny horúčav. Tie neovplyvňujú len teplotu svetových oceánov, ale aj život v nich. Ničia chaluhy, morskú trávu alebo koraly. Horúčavy len v roku 2021 zabili pozdĺž kanadského Pacifiku viac ako miliardu morských živočíchov. 

Z horúčav do mrazov

No späť k pojmu Atlantická meridionálna cirkulácia. Extrémne horúčavy totiž môže nahradiť mrazivá budúcnosť. Výsledky novej štúdie hovoria, že časť systému oceánskych prúdov, ktoré sú napojené na populárny Golfský prúd, sa už o dva roky môžu zrútiť. Tieto životne dôležité prúdy volajú vedci Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC). Vedci tvrdia, že na 95 % prúdy skolabujú medzi rokmi 2025 až 2095.

V dôsledku globálneho otepľovania sú totiž najslabšie za posledných 1 600 rokov. Ak by skolabovali, teploty by sa mohli za niekoľko desaťročí zmeniť aj o 10 °C.

Dôsledky zrútenia prúdov

Prúdy nielen prúdia, ale prenášajú aj chlad a teplo medzi severoatlantickou oblasťou a trópmi. Ak by sa podľa výskumu úplne zastavili, spôsobili by vážne problémy pre zemskú klímu. Jedným z nich by bolo prudké oteplenie trópov. Rýchlo rastúce teploty by radikálne zhoršili podmienky na živobytie v tropických oblastiach. Ďalším z nich by bolo silné ochladenie severných častí Európy. Veľké dôsledky by pocítilo Grónsko a Nórske more.

Oblasť, v ktorej dochádza k otepleniu, by sa tak rýchlo začala ochladzovať. Prúdy v tomto režime cirkulujú už od poslednej doby ľadovej, keď cirkulácia skolabovala. 

Ďalšie celosvetové dôsledky 

Vážne by sa narušili aj dažde v Indii alebo v Južnej Amerike. V iných oblastiach by sa zas zintenzívnili búrky alebo by sa zvýšila hladina mora na východnom pobreží Severnej Ameriky. V ohrození by boli aj antarktické ľadovce alebo Amazonský dažďový prales.

Kto štúdiu vytvoril 

Na výskume pracovali vedci z Inštitútu Nielsa Bohra a Katedry matematických vied Kodanskej univerzity. Počas skúmania využili údaje o teplote oceánov od roku 1870. Merania nie vždy boli presné ako „odtlačky prstov“, skvalitnili ich uplynulých 15 rokov. Výskum zverejnili  v odbornom žurnále Nature Communications. Táto štúdia odporuje predchádzajúcim správam z Medzinárodného klimatického panelu. Viacerí odborníci tvrdia, že takáto náhla zmena obehu v oceáne je viac než nepravdepodobná. 

Otázne zostáva, či sa výsledok štúdie potvrdí alebo nie. Jedno je však isté, výskum potvrdil, že k zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov musí prísť čo najrýchlejšie. Všetko totiž záleží od emisií uhlíka.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.