HISTÓRIA POLÁRNYCH VÝPRAV – 5.ČASŤ

HISTÓRIA POLÁRNYCH VÝPRAV

Nová éra

Po prvej svetovej vojne sa skončila veľká éra heroického dobývania a nastúpilo obdobie technického dobývania. Zároveň rástol záujem mnohých krajín o nerastné bohatstvo. Nórsko chcelo naďalej loviť veľryby a získavať z nich tuk, ktorý bol cennejší ako zlato. Francúzsko sa zameralo na oblasť Adélinej zeme, Anglicko zostalo v okolí Rossovho mora a chcelo získať územia, ktoré neformálne patrili Austrálii.

V roku 1928 pri prieskume Antarktídy prvýkrát použili lietadlo.  Hubert Wilkins a Carl Eilson uskutočnili dva lety z Južných Shetland nad Grahamovou krajinou v celkovej dĺžke 2 100 kilometrov. Najväčší prieskum však urobil pilot Richard Byrd v rokoch 1928 až 1930. Jeho expedícia mala 82 členov, dve lode, tri lietadlá, ale aj prvé výkonné rádiové zabezpečenie. 29. novembra roku 1929 sa uskutočnil prvý úspešný let na pól. Byrd sa v Amerike stal legendou a slávu využil na získanie financií na ďalšie neuveriteľné cesty. V období rokov 1933 až 1935 jeho tím preskúmal vyše milióna kilometrov štvorcových. Napriek veľkému úspechu bola Antarktída v tom období stále považovaná za najmenej preskúmaný kontinent.

HISTÓRIA POLÁRNYCH VÝPRAV

Za zmienku stojí aj nemecká expedícia s loďou Schwabenland vedená Albertom Ritscherom (1938 – 1939), čiastočne financovaná Hermannom Göringom a motivovaná túžbou získať nové oblasti na lov rýb. Počas výpravy najlepšie zdokumentovali Krajinu kráľovnej Maud, ktorá sa v nacistickom slovníku volala Neues Schwabenland.

Druhá svetová vojna síce prerušila výskum Antarktídy, ale mnohé štáty sa stále snažili získať nejakú časť kontinentu do svojho vlastníctva. Aj keď tam už boli zabodnuté vlajky Nórska, Anglicka, Nemecka či Austrálie, kontinent nikomu nepatril. Napríklad Argentína si ako jedna z prvých krajín chcela uplatniť územné nároky. Lenže ako? Začali sa stavať prvé skutočné stále základne. Napríklad Anglicko postavilo na konci 40. rokov a v 50. rokoch 20. storočia celkovo 27 staníc. Argentína si napríklad vymyslela dôvod, že ak sa na jej základni narodí prvý človek, bude Antarktída patriť vláde v Buenos Aires. Táto bizarná akcia sa začala odohrávať v roku 1977.

Koncom roku 1977 bola Silvia Morella de Palma, vtedy v siedmom mesiaci tehotenstva letecky prevezená na základňu Esperanza na Antarktíde, aby dokončila tehotenstvo na základni. Emilio Marcos de Palma Morella, ktorý sa narodil 7. januára 1978, dostal od vlády automaticky argentínske občianstvo, keďže jeho rodičia boli obaja argentínski občania a on sa narodil v nárokovanej argentínskej Antarktíde. Toto je časť Antarktídy, ktorú si Argentína nárokuje ako súčasť svojho národného územia, hoci tento nárok nie je medzinárodne uznávaný a prekrýva sa s britskými a čilskými nárokmi.

Prvou veľkou povojnovou operáciou bola akcia High Jump, na ktorej čele stál opäť Richard Byrd. V rokoch 1946 – 47 ju zorganizovalo americké námorníctvo, ktoré vyslalo 13 vojnových lodí, 23 dopravných lietadiel a 4 700 členov posádky. Cieľ? Výstavba základní a hlavne zmapovanie ďalšieho územia, ak by vypukla vojna medzi Západom a Východom počas takzvanej studenej vojny.

Bolo preto neuveriteľné, že svet sa nakoniec v roku 1959 dohodol a podpísal Antarktickú zmluvu. Zmluva bola podpísaná medzi dvanástimi štátmi vrátane Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických a vstúpila do platnosti roku 1961. Zaručuje ochranu prírody Antarktídy, slobodu vedeckého výskumu v tejto oblasti a vylúčenie vojenskej aktivity na tomto kontinente. Bola prvou zmluvou počas studenej vojny, ktorá obmedzovala vojenskú moc. Pozastavila územné nároky štátov na Antarktídu.

HISTÓRIA POLÁRNYCH VÝPRAV

Ďalšie časti zmluvy, ktoré boli prijaté na jednotlivých stretnutiach, zaručujú ochranu napríklad tuleňov, morských živočíchov, fauny, flóry, ale hlavne obsahujú protokol o zákaze ťažby nerastných surovín do roku 2041. Už teraz sa vedie veľmi živá debata o tom, či sa zmluva o zákaze ťažby surovín nepredĺži. Hlad spoločnosti po nových surovinách je však veľmi veľký.

Pod Transantarktickým pohorím sa nachádzajú zásoby uhlia. Podľa doterajších prieskumov nie je však toto uhlie kvalitné. Rovnako tak je hodnotená kvalita železnej rudy. V skúmaných vzorkách bola obsiahnutá z 35 percent. Je to o desiatky percent nižšia koncentrácia než inde na svete. Oveľa zaujímavejšie sú zásoby ropy a zemného plynu. Potrebné prieskumy sa ešte nezačali, ale špekuluje sa o rozsiahlych zásobách – pod ľadom by podľa analytikov mohlo čakať až 200 miliárd barelov ropy. Antarktída okrem fosílnych palív ukrýva aj zlato, meď, titán, urán, zinok a kobalt a mnoho ďalších cenných nerastov. Opäť ide o dáta získané predovšetkým z povrchovej analýzy pobrežia, samotný stred Antartídy je zatiaľ geologicky pomerne neznámym územím. Bude trvať ešte dekády, kým vedci alebo prospektori zistia, čo je pod ním.

Antarktída má však jednu veľkú výhodu. Zimu. Ťažobné spoločnosti by bojovali už so samotnou klímou, ale ešte náročnejšie by bolo vyťažené nerasty vyviezť z Antarktídy. Kusy ľadovcov veľké ako ostrovy v Stredozemnom mori brázdia okolitý oceán a predstavujú extrémne nebezpečenstvo pre všetky lode. Zamŕzajúce more je ďalšou komplikáciou a samotná vzdialenosť k najbližšej pevnine? Tá robí z ťažby v Antarktíde takú drahú zábavku, že krajina ľadu môže pokojne spať. Zatiaľ.

 O mojej poslednej expedícii na Južný pól, kedy som ako prvý Slovák prešiel z pobrežia Antarktídy na pól si viete prečítať tu.

Ako vyzerala moja batožina na Južný pól? Prečítajte si zoznam vecí tu

Máte otázky na článok „História polárnych výprav“? Dajte do komentu a radi odpovieme

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.