Hippie trail alebo začiatok nezávislého cestovania

Hippie trail alebo začiatok nezávislého cestovania

Na obdobie hippies, ktoré bolo najsilnejšie v 60. a 70. rokoch 20. storočia, môžeme mať všelijaké názory, ale nemôžeme tomuto kultúrnemu prúdu uprieť v rámci cestovania jednu podstatnú vec. Boli to práve „deti kvetov“, ktoré hľadali alternatívu nielen v hudbe, v umení či v životnom štýle, ale aj v cestovaní. Dalo by sa povedať, že obdobie hippies rozšírilo masové nezávislé cestovanie a ponúklo alternatívu vtedajším cestovným kanceláriám. Veď len také označenie „backpacker“ čiže „batôžkár“ sa začalo používať práve vtedy. V našom článku „Hippie trail alebo začiatok nezávislého cestovania“ sa pozrieme v rámci dejín cestovania na toto veľmi zaujímavé a hlavne dôležité obdobie.

Cesta do Indie

Prvé cesty na východ sa začali uskutočňovať v 50. rokoch. Boli to väčšinou študenti z Anglicka, ktorí sa vydávali na študijné cesty. Práve v tomto období vznikla myšlienka organizovaných ciest do Strednej Ázie (Irán, Afganistan) a do Indie. Prvá spoločnosť Indiaman ponúkala nezabudnuteľnú cestu z Londýna až do indického mesta Madras. V roku 1960 nasledovali spoločnosti ako Swagman a Magic Bus, ktorých cesty sa končili v nepálskom meste Káthmandu. Tieto cesty pôsobili na vtedajšom anglickom trhu ako niečo nezvyčajné s nádychom neuveriteľnej exotiky. Avšak skutočný cestovateľský boom nastal, keď vyšla knižka „On the Road“ od Jacka Kerouaca, jedného z najznámejších predstaviteľov beat generation. A keď indické mesto Rišikéš navštívila kapela Beatles.

Do strednej, ale aj južnej Ázie sa začali valiť davy cestovateľov. Samozrejme, že to neboli také davy ako v dnešnom ponímaní. Treba si uvedomiť, že vtedy bol cestovný ruch v týchto končinách Ázie niečo neznáme.

Časť cestovateľov, ktorá si netrúfala na cestu sama, využila služby spomínaných anglických spoločností. Odvážnejší naštartovali svoje autá (väčšinou ikonický Volkswagen T1 alebo autobusy značky Bedford) a tí, čo šetrili, sa vybrali stopom.

Aká bola trasa?

Cesta sa väčšinou začala v niektorom západnom európskom meste (Londýn, Západný Berlín, Miláno, Paríž), pokračovala cez Istanbul, východné Turecko, Irán, Afganistan, Pakistan, Indiu a niektorí putovali ďalej smerom do Nepálu či do juhovýchodnej Ázie (väčšinou do Bangkoku, pretože vo Vietname bola vojna). Samozrejme, vznikali ďalšie odbočky, napríklad do Jordánska, Iraku či do Sýrie.

Hippie trail alebo začiatok nezávislého cestovania

Možno sa niektorí z vás začudovali, že cestovatelia išli cez krajiny ako Afganistan. Práve v tom období bola táto krajina absolútne bezpečná. Všetko sa zmenilo až v roku 1979, keď ZSSR podnikol inváziu do Afganistanu a odvtedy táto hrdá krajina bojuje s nepokojmi – až do dnešných dní. Cestovanie bolo v týchto krajinách oveľa bezpečnejšie, ako je to dnes (Afganistan, Pakistan, Irak, Sýria sú dnes v inej bezpečnostnej situácii).

Ako sa vtedy cestovalo?

Oveľa ťažšie ako dnes. Neboli žiadne mobily, počítače, knižní sprievodcovia… Cestovatelia sa museli spoliehať na informácie od iných cestovateľov. Práve v tomto období vznikajú po ceste rôzne „guest houses“, kde sa nielen prespávalo, ale cestovatelia si tiež odovzdávali cenné informácie. Treba si uvedomiť aj ďalší fakt, že dopravné spoje medzi jednotlivými mestami premávali v oveľa nižšej frekvencii ako dnes. Kvalita ciest bola horšia a pomoc od ambasád na inej úrovni. Ak sa vám niečo stalo napríklad v Bangkoku, tak ste čakali aj niekoľko týždňov (ambasády boli zavalené žiadosťami o pátranie po zmiznutých osobách počas vietnamskej vojny) a podobne. Ak to zhrniem, cestovatelia mali pred sebou oveľa viac prekážok ako dnes. Mali však v sebe túžbu, ktorá ich poháňala.

Ako to bolo s východným blokom?

Naši rodičia mohli o takejto ceste len snívať. Východný blok príliš nedovoľoval cestovať do takzvaných západných krajín a hlavne kultúra hippies bola v našich socialistických médiách vykresľovaná úplne inak, než vyzerala v skutočnosti. Výsledok môžeme badať aj dnes, keď sa pri slove hippies väčšine vybavia hlavne drogy a sex. Samozrejme, že hippie trail lákal nejedného hipisáka aj pre drogy, ale netreba všetkých hádzať do jedného vreca.

Drogy

Hippie trail priťahovala rôzne subkultúry vtedajšieho sveta aj preto, že cesta viedla cez Afganistan a Nepál, ktoré boli rajom pre užívateľov hašiša. Takýmto cestovateľom sa hovorilo freaks (čudáci) a išlo o bohémsku subkultúru, ktorá vypĺňala obdobie medzi hippies a punkom.

Brian Ireland a Sharif Gemie vo svojej knižke Hippie trail – History identifikovali niekoľko typov konzumentov drog:

  • Hedonisti – cestovatelia, pre ktorých boli drogy základom cesty, ale neboli od nich závislí
  • Pašeráci – objavili cestu, ako si zarobiť
  • Spirituálni konzumenti – videli v drogách spojenie s mystikou a duchovným svetom Ďalekého východu
  • Príležitostní užívatelia – cestovali hlavne pre cestu a drogy boli len jej spestrením
  • Závislí cestovatelia – tí, čo cestovali len pre drogy
  • Abstinenti

Čo dalo toto obdobie cestovateľom?

Znie to neuveriteľne, ale veľa. Ten, kto aspoň raz v živote cestoval s batohom na chrbte, akoby sa zaradil do dlhého radu takzvaných batôžkárov (backpackers), ktorí boli symbolom vtedajšieho sveta.

Rozšírili sa rôzne druhy alternatívneho cestovania. Stopovanie, cestovanie lokálnou dopravou, väčšia interakcia s domácou kultúrou a oslobodenie sa od masových cestovných kancelárií, budovanie sietí guest houses a podobne.

Práve v tomto období začal písať svoj príbeh aj sprievodcovský servis Lonely Planet, ktorý od roku 1972 postupne spisoval cestovateľské rady a tipy do knižného spracovania.

Hippies dali svetu takzvanú slobodu v cestovaní, prenikli danej kultúre hlbšie pod kožu a spoznávali miestne zvyky a tradície. Mala to byť reakcia na vtedajší zaužívaný spôsob cestovania a vnímanie sveta. Ľudia si chceli vytvoriť svoj vlastný názor na krajiny cez dobrodružnú cestu.

Ako to vyzeralo na Hippie trail? Pozrite si dobový dokument

Zánik Hippie trail

Hippie trail začala postupne zanikať pod náporom konfliktov. V roku 1973 vypukla arabsko-izraelská vojna a mnohé moslimské krajiny sprísnili vydávanie víz pre občanov západných krajín. Avšak úplnú ranu cestovaniu zasadila islamská revolúcia v Iráne v roku 1978 a invázia ZSSR do Afganistanu v roku 1979.

Máte otázky na článok „Hippie trail alebo začiatok nezávislého cestovania“? Dajte do komentu a radi odpovieme

Ako sa cestovalo v Československu pred rokom 1989? Aké povolenia sme potrebovali? Čo to bola výjazdná doložka?

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.