Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí

Beringov prieliv

„Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí“ je unikátna cesta, na ktorú sa vydáme v druhej polovici februára 2020. Trvať bude približne 3 týždne až jeden mesiac a jej cieľom je prejsť ako prví Slováci pešo z Ázijského na americký kontinent „suchou nohou“. To znamená len pomocou vlastných síl, cez zamrznuté Beringovo more, kde teploty v zime klesajú ku -50°C.

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí je netradičná expedícia, ktorá vzišla z hlavy Martina Navrátila po jeho poslednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40 až 10 tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo.

Martin počas expedície na Čukotke za kmeňmi Čukčov

Odvtedy sa prechod Beringovho prielivu takmer neuskutočnil. Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo ZSSR do USA nemysliteľné, kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi. Pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len 9 ľudí a je veľmi pravdepodobné, že kvôli klimatickým zmenám je to na dlhé obdobie jedna z posledných možností prejsť touto trasou. V prípade, že by ste nás chceli v našej snahe akokoľvek materiálne alebo finančne podporiť, náš kontakt je na konci článku.

Prví obyvatelia amerického kontinentu
Čukčovia – domorodé obyvateľstvo

„Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí“ – Základné informácie

  • Čo: Zimný prechod z Ázie do Ameriky cez zamrznuté more v Beringovom prielieve
  • Kedy: 25. február – 25. marec 2020
  • Ako: Pešo, len za pomoci vlastných síl, ťahajúc sane s potrebným nákladom a vybavením
  • Kto: Medzinárodná expedičná skupina siedmych ľudí vrátane Martina Navrátila a Peťa Hliničana
  • Štart: okolie dediny Uelen, Čukotka, Ruská federácia (najvýchodnejšie ruské a aj ázijské obydlie)
  • Cieľ: Aljaška, USA (konkrétne miesto záleží na zaľadnení mora a pohybe morských ľadových krýh)
  • Vzdialenosť: približne 300 km
  • Teploty: predpokladané rozmedzie medzi -20°C až -50°C

Beringov prieliv a Beringovo more

Beringova úžina oddeľuje ázijský kontinent od amerického. Zároveň je to aj hraničná oblasť medzi dnešnou Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými. Týmto miestom prechádza aj dátumová hranica. 

V období štvrtohorného zaľadnenia vznikol na americkom kontinente pevninský Wisconsinský ľadovec, ktorý pokrýval v priemernej hrúbke 1300 – 1500 metrov severoamerický kontinent. Táto obrovská masa ľadu absorbovala do seba toľko vody, že hladina Tichého oceánu poklesla o 80 až 120 m. To spôsobilo vznik ,,suchozemského mostu” v oblasti dnešného Beringovho prielivu o šírke asi 1600 km, po ktorom bolo možné prekročiť z Ázie do Ameriky. Tento ľadový most pokrýval aj veľké časti oboch kontinetov a obyvateľstvo po ňom nasledovalo migrujúce stáda zvery, ktoré hľadali nové pastviny. Dnes tento most už neexistuje a Ameriku od Ázie oddeľuje iba 90 km mora (vzdušnou čiarou).

Zamrznuté Beringovo more
Zamrznuté Beringovo more, ktoré sa pokúsime prekonať

Len vďaka tomuto suchozemskému mostu prešli medzi rokmi 40 000 až 10 000 p.n.l prví obyvatelia Ameriky z Ázie, konkrétne z oblasti dnešnej Číny, Ruska a Mongolska, na nový kontinent a po prvý krát ho osídlili.

Moderný svet o Beringovej úžine nevedel až do roku 1728, kedy dánsky moreplavec Vitus Bering v službách ruského cára podnikol objavnú cestu na východ od cárskeho Ruska.

Doterajšie expedície

Do roku 1913 sa o zimný prechod nikto nezaujímal (ak nerátame domácich Čukčov, Inuitov a iné domorodé etniká). Práve v tomto roku sa to podarilo ako prvému nemeckému kapitánovi Maxovi Gottschalkovi na psích záprahoch. Medzi rokmi 1913 až 1988 nie je zdokumentovaný žiaden zimný prechod. Počas druhej svetovej vojny cez Beringovu úžinu vznikol letecký zásobovací most medzi USA a Ruskom, ale silné mrazy a nestále počasie nenaplnili spoločné plány SSSR a USA. V období studenej vojny sa sem nikto nevedel dostať kvôli radarovým staniciam a odpaľovacím silám pre rakety. 

Dokument BBC o prekročení Beringovho prielivu Karlom Bushbym a Dimitrim Kiefferom

V roku 1988 sa Rusovi Dmitriovi Shparovi a jeho synovi podaril zimný prechod na lyžiach. Nasledovala dvojčlenná expedícia tvorená Karlom Bushbym a Dimitrim Kiefferom v roku 2006. O najrýchlejší prechod sa v roku 2012 postarala kórejská expedícia vedená Hong Sung Taekom. Trvalo im to 7 dní. Ak zrátame všetky úspešné expedície, tak zimný prechod sa dodnes podaril 9 ľuďom.

Hong Sung Taek a jeho tím (Photo courtesy of Hong Sung Taek)

Slovenská stopa

Aj slovenskí dobrodruhovia sa pokúšali prejsť Beringovu úžinu a to prostredníctvom známeho polárnika Petra Valušiaka. Jeho dve expedície boli neúspešné hlavne z dôvodu, že Beringov prieliv nebol dostatočne zamrznutý a veľké časti tvorilo otvorené more, ktoré nebolo možné prejsť. Ak by sme my boli úspešní, budeme prví Slováci, ktorí prejdú ,,suchou nohou“ medzi Áziou a Amerikou, alebo prejdú z Ruska do USA.

Peter Valušiak pri prechode Antarktídou (Photo courtesy of K2STUDIOS)

Cieľ Expedície Beringov Prieliv – Cesta prvých ľudí

Každá expedícia musí mať svoju myšlienku a cieľ. My sa v tomto prípade vydávame po stopách prvých obyvateľov Ameriky, ktorí pred 40 000 rokmi prešli z Ázie do Ameriky. Prejdeme tak „suchou nohou“ medzi dvoma kontinentami oddelenými morom. Ak sa nám to podarí, prekonáme Beringov prieliv ako prví Slováci v histórii.

Doteraz bolo úspešných 9 dobrodruhov. Na porovnanie, po povrchu Mesiaca sa do dnešného dňa prechádzalo 12 astronautov.

Avšak samotný prechod Beringovho prielivu nie je jediným posolstvom tejto expedície. Travelistan už niekoľko rokov organizuje pravidelné prednášky na školách na rôzne témy. Po návrate z expedície uskutočníme v spolupráci s našimi partnermi prednášky na slovenských školách o dopade globálneho otepľovania na naše prostredie. Táto myšlienka sa zrodila po Martinovom návrate z Antarktídy, kde sa nielen rozprával s vedcami z rôznych polárnych staníc, ale videl aj zvýšené množstvo ľadovcov v mori, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien na našej planéte.

Súvislého zaľadnenia v Beringovom mori z roka na rok ubúda. Rok 2020 môže byť jedna z posledných možností na jeho prechod.

Prechod cez Beringov prieliv v roku 2020 bude pravdepodobne na dlhšie obdobie poslednou možnosťou zdolať toto miesto suchou nohou. Kvôli klimatickým zmenám a globálnemu oteplovaniu totiž ľadu v tejto oblasti ubúda. Počas našich pravidelných ciest na ruskú Sibír sme videli a cítili, ako sa prostredie diametrálne mení aj na tých najchladnejších miestach našej planéty. Práve preto chceme študentom priblížiť nielen vzdialené miesta, ale taktiež vysvetliť cez rôzne príbehy domácich, ako vnímajú oni túto problematiku. Všetky prednášky budú zadarmo bez nároku na honorár.

Naše doterajšie postrehy o tejto problematike si viete prečítať v článku Globálne oteplovanie, alebo ako to vidím ja.

Expedícia Beringov Prieliv - Cesta prvých ľudí
Radosť po úspešnom prechode (Photo courtesy of Hong Sung Taek)

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí – Trasa a podmienky

Expedícia Beringov prieliv - Cesta prvých ľudí
Približná trasa prechodu z Ruska do USA cez Beringove more

Celá trasa, ktorú plánujeme prejsť má približne 300 kilometrov. Ideme do obastí, kde bude teplota okolo -40 až -50°C a more by malo byť kompletne zamrznuté. Plán je ísť celý čas pešo a ťahať za sebou sane s približne 40 kilovým nákladom a vybavením. Táto polárna oblasť patrí medzi najmenej navštevované oblasti vôbec aj kvôli tomu, že je to hraničné územie medzi USA a Ruskom. Získať povolenia patrí medzi nanáročnejšie úlohy. Tie my našťastie už máme a nehrozí nám osud Karla Bushbyho a Dimitriho Kieffera. Tí boli po náročnom 15 dňovom a historicky prvom prechode Beringovho prielivu v modernej histórii po príchode do Ruska zatknutí.

Expedícia Beringov prieliv - Cesta prvých ľudí
Photo courtesy of Hong Sung Taek
Expedícia Beringov prieliv - Cesta prvých ľudí
Photo courtesy of Hong Sung taek

Príprava

Už v apríli sme začali s fyzickým tréningom, ktorý nás má pripraviť na náročné podmienky, ktoré panujú v týchto končinách. Ide o celkovú fyzickú zdatnosť, vytrvalosť a silu, ale aj o mentálnu odolnosť a otužovanie, ktoré príde na rad neskôr. Naši kamaráti z fitka EfectFit nám naplánovali náročný tréningový program, vďaka ktorému by sme mali zdolať nástrahy Beringovho prielivu. Náš tréningový program vyzerá nasledovne.

Expedícia Beringov prieliv - Cesta prvých ľudí. Začíname s tréningom.
Chalani z EfectFit nám pomáhajú fyzicky sa pripraviť na nástrahy, ktoré nás čakajú.

Prvé týždne tréningu sú zamerané hlavne na stabilizačné cvičenia na posilnenie stredu tela a chrbtovej časti. Tie sú dôležité hlavne z dôvodu, že budeme celý čas za sebou ťahať ťažké sane. Približne po dvoch mesiacoch začneme pracovať aj na naberaní fyzickej sily, svalovej hmoty a celkového objemu. Hlavným dôvodom sú opätovne sane. Avšak, budeme potrebovať aj „energetické zásoby“, aby sme mali počas tejto cesty čo spáliť.

V tretej fáze začneme seriózne pracovať na našej kondičke a zameriame sa hlavne na vytrvalosť. Trénovať ju budeme rôznymi prostriedkami ako napr.: beh a plávanie, ale aj cyklistikou v lese, turistikou v horách, skialpinizmom alebo ťahaním cvičných saní. Samozrejme nezabudneme ani na otužovanie a naplánované máme aj tréningy v ľadových jazerách, aby sme zlepšovali našu odolnosť a citlivosť na chlad.

Na zozname sú taktiež špeciálne stretnutia s mentálnym koučom, ktorý nás má pripraviť na hraničné situácie vyčerpania, únavy, beznádeje, riešenia krízových situácií a podobne.

Nástrahy

Najväčšími nástrahami pri zimnom prechode zamrznutého Beringovho mora budú určite nízke teploty klesajúce až k -50°C, silný vietor a z toho vyplývajúce omrzliny. Problémom môžu byť aj nevyspytateľné morské prúdy, ktoré môžu posúvať morské kryhy, po ktorých sa budeme pohybovať. Nie je nezvyčajné, že kryhy posunú aj o niekoľko kilometrov späť a tým spomalia náš postup. No a v neposlednom rade fyzická námaha, nehostinné podmienky a ľadové medvede, ktoré sú neohrozenými kráľmi tejto oblasti.

Expedícia Beringov prieliv - Cesta prvých ľudí
Samec ľadového medveďa môže dosiahnuť hmotnosť až 700 kg.

Ak by mal niekto záujem finančne alebo materiálne podporiť túto výnimočnú expedíciu, prosím neváhajte nás kontaktovať na info@travelistan.sk alebo na telefónnom čísle +421908838039.

A držte palce!




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.