„Dnes nie je tak teplo. Je len niečo cez 45 °C.“ Povie mi sprievodca z kmeňa Afarov v jednom z najnižších bodov Afriky, ktoré je zároveň aj najteplejším miestom na svete. Aj o tom je cestopis ,,Etiópia – cesta za zážitkami“.
Len posúďte sami. Priemerná teplota je tu celoročne cez deň 48° a v noci ledva teplota klesne pod 30°C. Potím sa ako džezmen o polnoci na STV2.
Je to šialené teplo, ktoré si neviete predstaviť. Chytáte každý jemný vánok na svojej pokožke a snažíte sa zaspať. Nedá sa. Budím sa, ako mi tečie pot. Litre vody už ani nepočítam, ktoré som vypil. Ani neviem, čo je horšie. Či poriadne teplo, alebo riadna zima. Čo tu robím? Prečo som sa vybral do útrob zeme?
Erta Ale
Nikto by sem asi nešiel, keby tu nebola jedna z najaktívnejších sopiek na svete Erta Ale. Tá už niekoľko desaťročí chrlí lávu a vytvára poriadne lávové pole. Len kým sa sem dostanete, musíte prejsť džípom 2 dni cez miesta kde je teplo, piesok a veľa prachu. Už chápem, že tu nikto medzi 10.00 až 16.00 nič nerobí. Nedá sa. Hľadáte tieň ako tie zvieratá z dokumentárnych filmov. Všetku aktivitu robíte len večer. Aj my stúpame k sopke, keď sa slnko blíži k obzoru. 3 hodiny šliapeme cez čierne lávové polia. Pod nohami mi škrípe stuhnutá láva a pripadám si ako keby som bol vo filme o planéte opíc. Všetko tu je bez života a také šedé. Len tam v diaľke už vidím červenú žiaru, ktorá stúpa z vrchu. Ťahá ma to ako magnet a to mi dodáva silu v tej suchej horúčave.
Viete si predstaviť, že stojíte na okraji sopky a pozeráte ako vybuchuje? Ako sa láva valí ako riadny silný potok do údolia? Ako to buble pod vami? Hodinu pozerám na to divadlo pod nohami. Pre tieto okamihy žijem. Chcem ich. Milujem, keď na ceste musíte niečo ťažké podstúpiť a zážitok nepríde ako na striebornom podnose. Musíte prekročiť svoju komfortnú zónu. Tá Etiópia je proste skvelá. Na ceste naspäť stretávame stovky tiav ako nesú svoj poklad, ktorým je soľ. Každodenne miestny kmeň Afarov doluje soľ a posiela do najbližšieho mesta. Tradície sa vraj majú uchovať a tak stále v 21. storočí sa miesto áut používajú ťavy. Teraz si viem predstaviť starodávne karavány, ktoré križovali známu hodvábnu cestu.
Ťaženie soli
Danakil mal byť pre mňa vrcholom cesty. Myslel som si, že Omo, ktoré pre Slovákov priblížil známy režisér Barabáš, bude už len turistická pasca. A ono to tak nebolo. Na juhu Etiópie stále existujú kmene, ktoré žijú ako pred mnohými rokmi. Nebudem vám tu však tvrdiť ako niektoré cestovné kancelárie, že žijú v dobe kamenej. „Keď som prvýkrát videl televíziu, kamaráti sa mi smiali. Pozeral som na tu drevenú debnu a hľadal som tých piadimužíkov, čo tam vystupovali.“ Priznal sa mi sprievodca z kmeňa Turmi. „Naša dedina stále odmieta peniaze s tým, že všetko je všetkých. Funguje to tak, že keď niekto niečo potrebuje, zoberie si to. Neexistuje, že by to niekto zneužil.“ Táto dedina z kmeňa Turmi síce odmieta peniaze, ale niekde inde si obyvatelia povodia rieky Omo za každú fotografiu pýtajú farebný papierik. „Žiaľ, tie peniaze potom skončia v miestnom bare. Alkohol je metla.“ Smutne konštatuje sprievodca. Berie nás na jedno trhovisko, kde sa dnes stretnú 3 rôzne druhy etnika. Na trhovisku sa to mieša nielen tovarom, ale krikom jednotlivých etník. Najväčší prichádza z otvoreného priestranstva. Ženy a muži si podávajú veľkú nádobu a pijú niečo čierne. „Môžem sa napiť“? Odpoveďou je mi hlasný smiech a dávajú mi poriadne ohmataný džbán. Napijem sa, ochutnám a strasiem sa. Ani nie tak od výšky alkoholu ako od chuti. Vraj je to pivo, ale od našej chuti to má poriadne ďaleko. Tu sa pivo robí z kávových šupiek, ktoré sa poriadne zvaria. Dám si ešte pár hltov a postupne sa odoberiem na jednu z najväčších osláv miestnej dediny.
Z miestneho chlapca sa má stať muž. Keď dosiahne 15 rokov, má prebehnúť nahý cez chrbty kráv. Okolo nás tancujú ženy hore bez v rytmickom tanci, muži skáču a dostávajú sa do tranzu. Takéto zábery a zážitky som mohol ako malé dieťa obdivovať, keď som pozeral staré dokumenty a neveril som, že to zažijem aj ja. Je to šupa. Spevy, tance, elektrizujúca atmosféra. To ma baví. Cestovať niekam za niečím aj keď to trvá dni. Toto nie sú zážitky, ktoré prídu len tak. Vy musíte ísť za nimi. Hľadať ich a keď ich nájdete, budete viac než nadšený. Potom únava z dlhého cestovania pominie.
Etiópia to nie sú len kamenné krásne kresťanské kostolíky na severe. Inak vedeli ste, že Etiópia patrí medzi najstaršie kresťanské národy na svete? To nie sú len krásne vodopády na severe pri meste Bahir, ale aj menej známe veci ako Danakil a Omo.
Máš otázky na cestopis ,,Etiópia – cesta za zážitkami“? Daj do komentu a radi odpovieme.
Na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení používame technológie, ako sú súbory cookie. Robíme to na zlepšenie zážitku z prehliadania a na zobrazovanie personalizovaných reklám. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracúvať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže mať nepriaznivý vplyv na niektoré funkcie a vlastnosti.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.