Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá

Počul si niekedy niečo pozitívne o Čečensku? Ako sa cestuje do tejto oblasti, kde bola ešte pred nedávnom vojna? Ako to tam vyzerá? Aj o tom je cestopis ,,Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá”

Všade na nás útočia informácie o vojne, ktorá tu bola v 90. rokoch a hrdý čečenský národ počas vojny s Ruskom dlho odrážal svojho susediaceho obra. Samozrejme, že dnes je tu pokoj a nič tu reálne nehrozí. Tento pokoj tu trvá už niekoľko rokov, ale ľudia sa sem stále boja cestovať. Neustále zaznievajú pochybovačné otázky, že čo ak sa niečo stane. Na jednej strane nás hnevá, že nás niektoré krajiny berú inak, než akí v skutočnosti sme, ale na druhej vynášame rovnaké súdy ako napríklad o Čečensku.

Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá
Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá
Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá

A to bol aj dôvod, prečo som s kamarátmi vyrazil do ruskej časti Kaukazu. Vidieť na vlastné oči celkovú situáciu. Už počas minulého roka sme prešli krížom-krážom južný Kaukaz ako Arménsko, Azerbajdžan či Gruzínsko. Ten sever je iný svet. Svet, kde vládnu silné tradície, mužské slovo a hlavne miestne zákony, ktoré má každá dolina iné. Mňa najviac lákalo samotné Čečensko. Pred cestou sa mi mihotali čiernobiele fotografie spred 20 rokov, kde sa dala vidieť len skaza a utrpenie. Vedel som, že dnes je situácia pokojná, predsa len som však mal mierne obavy zo súčasnej situácie.

 Na moje prekvapenie ma privítalo ultramoderné mesto Groznyj. Myslel som si, že uvidím pozostatky vojny, nejaké stopy po guľkách či rozbité chodníky, ktoré sú také typické pre vojnové krajiny. A nič. Absolútne nič a musím povedať, že zo všetkých severokaukazských autonómnych krajín je Čečensko najmodernejšie. Jasné, je to aj tým, že tu vládne pevná ruka Kadyrova, ktorý chce vybudovať z hlavného mesta malý Dubaj. Na jednej strane mu to domáci kvitujú tam, kam posunul peniaze z ropy, ale na druhej sa čudujú, aké zákony zavádza. Napriek tomu, že je osobným priateľom Putina, je tu zakázaný alkohol a diskotéky. „My sa veľmi radi zabávame, ale toto dokázal zrušiť len Kadyrov,“ povie mi miestna Čečenka po rusky. „Radšej odídeme niekam do Gruzínska na víno a na zábavu, ako riskovať, že nás navštívi nejaký poskok Kadyrova,” dopovie mi svoje malé tajomstvo a odpije si zo silnej kávy na hlavnej ulici v Groznom, ktorá nesie názov Putin. Keď sa chcem spýtať na vojnu alebo na politiku, obzrie sa okolo seba, či ju niekto nepočuje. „Je jednotná línia a neradno povedať iný názor, než je oficiálna propaganda. Prosto každý tu získa 99 percent a je to. O politike sa nikto nechce baviť a ja si chcem užívať relatívnu slobodu, ktorá tu vládne. Veď nik netuší, kedy sa zas niečo zvrtne.”

V samotnom meste Groznom som dva dni. Priznám sa, že ma mesto veľmi baví. Nielen príjemné reštaurácie, kaviarničky, ale aj parky či mešity, ktoré vedia ulahodiť oku. Večer sa hlavné námestie zaplní ľuďmi, ktorí si pekne štebocú na hojdačkách s výhľadom na miestny Manhattan. Práve počas večera stretávam istého chlapíka, ktorý mi ponúkne cestu na juh krajiny. Jasné, že som neodolal lákavej ponuke pozrieť si aj prírodu a hlboké údolia, ktoré sa skrývajú pri gruzínskych hraniciach.

Celý deň obdivujeme nielen zasnežené kopce kaukazských hôr, ale aj divoké vodopády. Ako v Slovenskom raji tu musíš liezť po strmých rebríkoch, ktoré sú zavesené do skál. Toto na tom cestovaní milujem. Už aj keď máš pocit, že si videl takmer všetko, vždy príde niečo, čo ťa presvedčí o opaku. Alebo boli lepšie tie stredoveké opevnenia, ktoré si pekne trónili v jednotlivých údoliach? Kamenné pevnosti z 13. storočia, ktoré strážili obchodné cesty medzi Ingušskom a Dagestanom. „Tie pevnosti boli postavené tak, aby sa vzájomne videli a dokázali si odovzdať správu v prípade útoku,“ povie mi môj sprievodca Čečen, ktorý má bradu sťa Usáma. „V tých pevnostiach sme odrážali útoky Rusov, ktorí si pred 300 rokmi povedali, že toto bude ich územie. Dlho narážali na tvrdý odpor.“ Do jednej pevnosti vchádzam. Sú to také veže, ktoré majú 5 poschodí. Na každé poschodie sa musíš vyšplhať rebríkom. V prípade útoku sa obrancovia schovali na najvyššie poschodia a rebríky odstránili. Samozrejme tento druh opevnenia nie je len tu, ale aj v Dagestane, Ingušsku či Gruzínsku.

Za celý ten čas som nestretol žiadneho zahraničného turistu. To neznamená, že tu nie sú, ale že sem toľko ľudí nechodí, napriek tomu, že všetko je tu už bezpečné.

Máš otázky na cestopis ,,Čečensko alebo ako to tam dnes vyzerá”? Napíš do komentu a radi odpovieme.

Ako sa sem viem dostať? Čo na to potrebujem? Pozri podrobné rady tu.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.