Čaj nad zlato – Zaujímavosti o čaji 2

čaj zaujímavosti

Čaj sa objavil v dávnych časoch a jeho pôvod je zahalený legendami. Zároveň v moderných časoch práve tento nápoj menil dejiny a odohrávali sa preň aj vojny. Ako sa však dostal k nám? Prečo máme čierny a zelený? A koľko stojí ten najdrahší? Odpovede na tieto otázky a ďalšie zaujímavosti o čaji nájdete v druhej časti nášho čajového cyklu.

V prvej časti nášho cyklu sme si povedali že víťazstvo Británie vo vojne o ópium a čaj pomohlo dostať čaj do celého sveta. V rámci opatrení, ktoré Čína musela prijať, bolo aj povolenie exportu čajových rastlín, ktoré sa dovtedy nesmeli z Ríše stredu vôbec vyvážať. Čajový monopol sa tým skončil a začala sa zlatá éra anglického čaju. Prvé plantáže postavili Briti v známej oblasti Dardžíling na predhoriach Himalájí už v polovici 19. storočia a postupne rozšírili pestovanie po celej Indii a Srí Lanke. Ako sa ten čaj dostal k nám? Nevieme úplne presne, ale môže nám pomôcť sémantika. V Anglicku sa čaj povie tea, v nemčine tee – až nápadne podobne, ako povieme čaj v jednom z juhočínskych dialektov. Preto sa predpokladá, že toto slovo sa v týchto krajinách uchytilo vďaka námornému obchodu. U nás máme slovo čaj. Rovnaké slovo nájdeme aj v ruštine, a to je takmer identické ako oficiálne čínske čchá odvodené zo severočínskeho dialektu. Preto sa predpokladá, že sa sem slovo dostalo cez Rusko a po zemi sa s ním k nám do srdca Európy dostal aj samotný čaj.

Čajové plantáže
Najstaršie čajové plantáže nájdeme v Číne. V Indii a na Srí Lanke sa začal čaj pestovať až neskôr.

Tea, tee, čchá

Aj keď meno pre čaj sme zjavne aj na Slovensku aj v Anglicku prebrali z čínštiny, náš čaj je veľmi odlišný od toho, ktorý pili tradične (a dodnes väčšinou pijú) Číňania. V Číne sa totiž pije čaj zelený a u nás čierny. Za tento rozdiel opäť vďačíme Angličanom. Zelený čaj vydrží maximálne dva roky a niekedy reálne len rok. Keď preto prišiel dovážaný čaj povedzme po roku na cestách do Európy, mal relatívne krátku spotrebu. Odpad počas cesty bol tiež veľmi vysoký. Angličania preto skúmali, ako čaj zakonzervovať a prišli na to, že ak sa čajové lístky nechajú zoxidovať (zrolujú sa a nechajú sa určitý čas odstáť pri kontrolovanej teplote a vlhkosti), tak vydržia dlhšie. Zmení sa tým síce chuť aj výživová hodnota, ale životnosť sa navýši reálne o niekoľko rokov. Vzniklo tak hlavné delenie čaju na dva najznámejšie druhy – čierny a zelený a na dvoch hlavných producentov – Britániu a Čínu.

Darjeeling čaj
Spracovanie čaju v najstaršej čajovej záhrade Dardžílingu, Puttanbong

Čaj nad zlato

Toto rozdelenie však už dnes nefunguje. Vyrástli nové čajové mocnosti a tretím najväčším producentom čaju na svete je dnes napríklad Keňa. Nie ďaleko za ňou je Turecko, ktoré má dokonca najvyššiu spotrebu čaju na hlavu. V roku 2016 tu vypočítali, že Turci spotrebujú neuveriteľné 3,16 kila čaju na hlavu. Pre porovnanie – v domovine čaju Číne to bolo len vyše 500 gramov. Rovnako čaj už nie je len čierny a zelený ale existuje napríklad aj biely, dochucovaný, polofermentovaný a ďalšie. Čaj je dnes skrátka oveľa pestrejší a niekedy dokonca drahší produkt ako pred sto rokmi. Najdrahšie odrody sú dnes drahšie ako zlato. Doslova. Povestný čaj Da Hong Pao je tiež známy ako čajové zlato. Pripravuje sa len z jednej skupiny rastlín na jednej konkrétnej hore v Číne a svoj názov dostal, lebo ho obchodníci vyvažovali zlatom. Dnes to nie je paradoxne presné pomenovanie, lebo Da Hong Pao je už podstatne drahší – za jeden gram zaplatíte pokojne aj 1 400 dolárov – 25-krát viac, ako by ste zaplatili za gram čistého zlata.

Nie je to však úplne najdrahší čaj planéty. Ten naozaj najhodnotnejší si nemôžete kúpiť. Patrí medzi odrody, ktoré boli kedysi rezervované výlučne pre najbohatšiu čínsku honoráciu alebo cisársky dvor. Je to archívny čaj typu pu´erh, ktorý pochádza z cisárskej kolekcie a má nevyčísliteľnú hodnotu. Odhaduje sa, že má takmer dvesto rokov. Aj keď bežné čaje sa starnutím kazia, práve tento typ vekom dozrieva a Zlatý melónový dar, ako sa čaj oficiálne volá, by bol naozaj drahým špásom hodným novodobých cisárov. Jeho cena by bola v desiatkach až státisícoch za jeden jediný gram…

Čaj v Turecku
Možno ťa prekvapí, že najviac čaju na osobu sa nespotrebuje v Číne alebo Japonsku ale v Turecku

Čierny, biely, zelený…

Našťastie nie sme odkázaní len na tieto super drahé produkty a v 21. storočí si môžete aj u nás na Slovensku dopriať čaj, aký vám vyhovuje – či už ten vo vrecúškach na každodennú spotrebu, alebo fajnovejšie sypané čaje na špeciálne príležitosti. Aké sú vo všetkých týchto čajoch rozdiely? Je to vlastne celá obsiahla veda. Ak sa chcete venovať detailom, tak sa študuje kvalita vody, časť listov, teplota, podmienky spracovania a existuje dokonca aj druh čaju, ktorý sa zberá len v určitej fáze mesiaca. Aby sme však zbytočne nemotali, pripomenieme si hlavné delenie čajov podľa listov a miery oxidácie. Je to biely čaj, zelený čaj, oolong, čierny čaj a pu´erh. Každý z nich vyzerá inak, chutí inak, má vlastný spôsob prípravy a inú výživnú hodnotu. Bylinkový a ovocný čaj tu nevidíme vôbec, lebo nie sú z čajovej rastliny a medzi čaje tým pádom technicky ani nepatria.

Jedna rastlina, rôzny nápoj

Existuje však aj druhé delenie čaju, ktoré nám môže byť povedomejšie, a to podľa regiónu. Iste ste niekedy pili cejlón alebo assám. Oba sú čierne čaje, ale z iných regiónov (z inej krajiny, v tomto prípade cejlón zo Srí Lanky, assám z Indie) a tým pádom ich berieme ako iný čaj. Čajovník je totiž citlivý na zem, v ktorej rastie, a preto rovnaká rastlina na inom mieste vyprodukuje iný čaj. Preto je čaj v Turecku iný ako v Indii a v Keni odlišný od Srí Lanky. V rámci Číny je lokalizácia ešte väčšia a čaje sú rozdelené doslova podľa krajov. Jeden z najslávnejších čajov Ríše stredu – Dračia studňa od Západného jazera (Longjing Xihai) nájdete len na svahoch niekoľkých konkrétnych kopcov neďaleko mesta Hangzhou na východe krajiny. Podobne je to pri stovkách čínskych odrôd, ktoré rastú často na územiach rozlohou porovnateľných s našimi okresmi.

Čaj Pu Erh
Čaj pu´erh naberá na kvalite a cene vekom. Na rozdiel od ostatných čajov sa predáva v stlačených tabličkách.

Ako víno

Podľa regiónov sa budujú značky čaju a aj značka konkrétnej záhrady, kde bol čaj vypestovaný. V preslávenom indickom čajovom regióne Dardžíling nájdete desiatky záhrad, ale najslávnejšie čaje sú zo záhrad Happy Valley alebo najstaršej čajovej záhrady v regióne Puttabong. Ak sem prídete, kvalitný čaj dostanete na každom kroku, ale viete, že z týchto dvoch konkrétnych záhrad bude jednoducho najlepší. Dá sa povedať, že čaj je v tomto delení veľmi podobný ako víno so značkami podľa regiónov a viníc. Tým sa však paralely s vínom nekončia. Čaj sa podobne ako hrozno odlišuje aj tým, kedy je zbieraný. Najkvalitnejší býva prvý zber (alebo v angličtine first flush), ktorý sa rodí hneď na jar, v marci alebo apríli podľa regiónu. Lístočky sú vtedy najchutnejšie a najvýživnejšie. Záhrady majú väčšinou zber dva- až trikrát do roka, a preto aj z jednej záhrady máte z tých istých kríkov rôzne čaje. Aj preto môžeme kvalitný čaj pokojne prirovnať k akostnému vínu.

Ako rozdeľujeme čaje? Ako si vychutnať dobrú šálku čaju? Je ovocný čaj naozaj čajom? Dozviete sa v poslednej časti náčho cyklu Legenda menom čaj.

Chcel by si sa s čajom zoznámiť osobne v Ázii? Inšpiruj sa našim itinerárom a naplánuj si cestu do Číny alebo sa pridaj na náš zájazd do Ríše stredu v rámci ktorého navštívime aj čajové plantáže.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.