Ako som si zarábal na cesty ako študent

Ako som si zarábal na cesty ako študent

Cestovanie bolo mojím snom od čias, kedy som bol na základnej škole. Exotika v 90. rokoch začínala pre nás už za hranicami Slovenska a nikto z nás príliš nerozmýšľal nad Thajskom či Japonskom. To bola vzdialená galaxia, o ktorej sme mohli len snívať. Mnoho destinácií bolo v rovine sna, keďže vtedy boli oveľa nižšie príjmy. Letenky stáli šialené peniaze, a preto sa cestovalo autobusmi, autami či dokonca na bicykloch. Prespávalo sa nie na hoteloch, ale v kempoch, na plážach, alebo len tak nadivoko. Proste, nemali sme toľko peňazí a tie, čo sme mali, sme si strážili ako malý poklad. Ale kde som si našetril peniaze na cesty do Sýrie, Jordánska alebo povedzme do Číny? To sa dozvieš v článku “Ako som si zarábal na cesty ako študent”

Brigády v Izraeli

Na konci 90. rokov bolo pre mnohých študentov snom vycestovať do Izraela a tam zarábať. Jahodové alebo pomarančové brigády v Španielsku boli ešte hudbou budúcnosti a vďaka vtedajšej vláde na Slovensku sa na nás pozerali cez prsty. Izrael zažíval neskutočný ekonomický boom a hľadal lacnú pracovnú silu. Preto, keď sa mi dostal na konci 90. rokov do rúk leták o práci v Izraeli, neváhal som. Vtedajší priemerný plat na Slovensku bol necelých 10 000 Sk ( cca. 300 eur) a ty si si mohol zarobiť v Izraeli minimálne 25 000 korún. Ten, kto bol kuchár, si prišiel pri tvrdej práci až k 80 000 korunám. Podľa miestnych štatistík odišlo vtedy do Izraela vyše 80-tisíc Slovákov. Mali ste vidieť nešťastných zamestnancov na letisku Ben Gurion, ako sa tvárili pri návale lacnej pracovnej sily. Samozrejme, bol som medzi nimi aj ja. Chcel som cestovať a zarobiť si. Moja angličtina bola vtedy na úrovni čínskeho vidiečana, ale nebál som sa vykročiť do neznámeho sveta.

Ako som si zarábal na cesty ako študent

Dostal som prácu na Golanských výšinách. Bol som asi 10 kilometrov od sýrskych a 5 kilometrov od libanonských hraníc. Za zadkom som mal leteckú základňu izraelských vzdušných síl, ktorá nás pravidelne zobúdzala. A čo som robil? Oberal som mango. Práca to nebola namáhavá, ale makať pri teplotách až 50°C bolo viac než zničujúce. Náš boss bol z Rakúska, ktorý sa o nás staral ako o svoje deti, ale keď niektorý zo Slovákov začal frflal, že by sme mohli dostať viac, tak povedal: „Pozri, tak ako vy beriete Ukrajincov za lacnú pracovnú silu, tak berieme aj my vás. Dostanete trojnásobný priemerný plat oproti Slovensku.“ Vtedy každý stíchol a dal mu za pravdu. Veď koľko tam bolo mladých ľudí, ktorí si zarobili na byty a autá? Takmer každý. Takto som si zarobil svoje prvé peniaze, ktoré som však nešmaril do domu či auta, ale na cesty. Nikdy nezabudnem na pocit, keď som si za svoje peniaze cestoval po Izraeli a neskôr sa dostal aj do iných krajín.

Work and Travel

Potom prišla geniálna ponuka pre slovenských študentov na vysokých školách. „Nechceli by ste pracovať a cestovať v USA na 4 mesiace?“ Jasné, že vtedy väčšinu ľudí nezaujímalo cestovanie, ale skôr peniaze. Veď US dolár bol vtedy aj za 45 korún a za týždeň si mohol mať priemerný slovenský plat. V 4. ročníku na VŠ som sa prihlásil do jednej agentúry a dostal som vysnívaný job. Vlastne destináciu J Grand Canyon! Len si predstavte, že ste priamo v národnom parku a v čase voľna si robíte jeden výlet za druhým. Chodili sme nielen na jednodňové výlety, ale aj na týždňové treky, kedy sme celé dni nikoho nestretli.

Ako som si zarábal na cesty ako študent
Grand Canyon

A čo som robil? Bol som housekeeper! Čiže som čistil izby. Bola to jedna z najťažších robôt, aké som kedy robil. Len si predstavte, že musíte za 8 hodín upratať 16 izieb. Čiže na jednu izbu máte 30 minút. Tie peniaze boli viac než zaslúžené a voňali. A keď sme si robotu spravili dobre, dostali sme príplatky. Vtedy som videl aj iný prístup, než aký vládol doma na Slovensku. Môžeš byť hocikto, ale keď makáš, môžeš dosiahnuť všetko! Videl som mnoho ľudí, ktorý vďaka tvrdej práci dosiahli vyššie pozície. Nikoho nezaujímalo či je Čech, Slovák, Srb alebo Číňan. Keď makáš, dosiahneš, čo chceš.

Počas 4 mesiacov som nielen precestoval kus západnej časti USA, ale aj zarobil na cestu do Číny, kam som chcel ísť cestovať. Mojím snom bolo ísť na 2 mesiace a mne sa to podarilo.

Čo tým chcem povedať? Že každý má nejaké sny a je jedno aké. Vôbec nemusíte zdediť veľké peniaze, stačí len chcieť a ísť si za tým. Ten sen vás má nakopnúť. Nehľadajte skratky a výhovorky. Musíte chcieť a mať vôľu. Verte, že pred 20 rokmi to bolo o niečo ťažšie, ako je to dnes. Takisto vás takáto skúsenosť posunie dopredu. Naučíte sa samostatnosti, plánovať a rozmýšľať dopredu. Nikto vám nepomôže a vy zažijete všetky tie pocity, ktoré vám mama chcela niekedy vysvetliť. Že sa cítiš zle, ale potrebuješ sa najesť a vyprať? Pekne zatneš zuby a ideš.

Ako si financujem svoje cesty po svete? Všetko sa dozvieš v tomto článku.

Máš otázky na článok “Ako som si zarábal na cesty ako študent”? Daj do komentu a rád odpoviem.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.