Ako sa obliecť na arktickú expedíciu?

Arktické oblasti sú známe svojou nehostinnosťou a mrazivými teplotami. Je lepšie mať hrubé zateplené veci, alebo radšej väčšie množstvo vrstiev? Potrebujem špeciálne vybavenie? Na čo je najpotrebnejšie pamätať, keď sa balíte na výpravu do ľadovo studených oblastí? Na toto všetko vám odpovie článok “Ako sa obliecť na arktickú expedíciu”.

Odpoveď na tieto otázky je prekvapivo jednoduchá a je takmer identická s odpoveďou na otázku, ako sa pobaliť do hôr. Základom sú vrstvy a hlavne veľa vrstiev. Každá by však mala mať svoj špecifický účel a mala by byť starostlivo vybraná na špecifiká arktickej expedície. Každých pár gramov navyše totiž môže zavážiť a jediný, kto ich bude ťahať v saniach ste vy.

Základná vrstva

Pravdepodobne najdôležitejšia vrstva zo všetkých, ktoré máte na sebe. Hlavný dôvod je ten, že by vás mala udržiavať v teple, ale zároveň by mala odvádzať pot, ktorý vás chladí, keď zastavíte. My sme takmer počas celej expedície využívali dve základné vrstvy zároveň. Jednu funkčnú naspodku a druhú vlnenú priamo na nej. Funkčná vrstva sa stará o to, aby bol studený pot odvedený z vášho tela do iných vrstiev, ktoré nie sú v priamom styku s pokožkou a vlnená merino vrstva vás hreje. Obrovská výhoda vlny je, že hreje aj keď je mokrá.

Ako sa obliecť na arktickú expedíciu
Fukčné prádlo, fleecová mikina a bunda nám počas najteplejších dní stačili

My sme ako funkčné vrstvy na sebe na striedačku, ak sa to tak po týždni nosenia dá nazvať, mali kompletné sety (nohavice, tričko, ponožky) X-BIONIC® Energy Accumulator 4.0 a X-BIONIC® Radiactor 4.0. Tie sú výnimočne ľahké, majú vynikajúcu termoreguláciu a taktiež majú čiastočnú kompresnú funkciu, čo pomáha svalom dlhšie byť v pohotovosti a pracovať. To bolo pri našich celodenných pochodoch, od 7:00 do cca 18:00 obrovskou výhodou. Ako druhú základnú vlnenú vrstvu, ktorá bola na funkčnej sme alternovali medzi tenším merino termoprádlom od Shox, pocitovo trochu hrubším X-BIONIC® Apani Merino a najhrubším merino setom od Froggywear.

Väčšinu času sme však používali dve základné vrstvu – funkčnú a merino vlnu

Samozrejme, v závislosti od zimy a podmienok, ktoré v teň panovali. Je totiž obrovský rozdiel ťahať 80-kilové sane pri -15°C za slnečného počasia a pri -36°C vo vetre a pod mrakom. Avšak vlastnosti merino prádla sú na nezaplatenie, hreje aj keď je mokré. To oceníte hlavne v momentoch, keď zastavíme a prestanete sa hýbať. Počas pohybu by ste to bez problémov zvládli aj bez neho. Kritické sú ale situácie, keď stojíte na 10-30 minút. Vtedy kvalitné funkčné prádlo, ktoré hreje a dobre odvádza pot do vyšších vrstiev naozaj oceníte, lebo ho necítite na tele. Aj napriek tomu si však na seba musíte okamžite obliecť hrubú páperovú bundu. Stane sa pre vás z toho rutina. Ďalšou výhodou merino prádla je, že potláča zápach, aj keď to je po 10 dňoch nosenia veľmi relatívne 🙂

Ponožky

Ak je spodná vrstva najdôležitejšia, tak ponožky sú minimálne tak dôležité. Je to z dôvodu, že udržujú vaše nohy v teple a zároveň by dobré ponožky mali zabrániť tvorbe otlakov. Vaše chodidlá su totiž na expedícii nenahraditeľné a je potrebné sa o ne náležite starať. Ak totiž dostanete otlaky alebo omrzliny, tak ste skončili a nemáte šancu. Preto sme mali rôzne druhy ponožiek, vybraných presne na tento účel. Na dlhé lety, aby sme náhodou nedostali trombózu sme používali kompresné Fusakle. Na použitie v stane sme mali okrem expedičných papučiek veľmi príjemné a teplučké vlnené Fusakle. No a na chôdzu sme používali X-SOCKS®, ktoré majú aj miernu kompresnú funkciu, v kombinácii s teplejšími merino ponožkami rovnako od X-BIONIC®. Spodná ponožka držala nohu a zabezpečovala správne prúdenia krvi a vlnená merino ponožka hriala. Skúšali sme aj možnosť jednej ponožky, ale vtedy bolo príliš chladno a pri troch ponožkách už veľmi zle cirkulovala krv a bolo to bolestivé. Dve ponožky boli ideál.

Stredná vrstva

Toto je vrstva, ktorej primárnou úlohou je zohrievať vás počas pochodu. Ale len do momentu, aby vám nebolo príliš teplo a potili ste sa čo najmenej. Ideálne na tento účel sú fleeceové alebo powerstrechové materiály. Na tento účel sme so sebou mali vynikajúce fleecové spodky na traky od firmy Hart. Tie sme však používali len prvé dva dni, kedy teploty dosahovali takmer 40 stupňov pod nulou. Ako sa začalo otepľovať, tak sme ich vynechali, keďže dve základné vrstvy v kombinácii s vrchnou úplne stačili.

Ako sa obliecť na arktickú expedíciu
Vrstvy, vrtsvy, vrstvy … jedine tak sa dajú zvládnuť tieto podmienky

Na vrchnú časť tela sme do chladnejšieho počasia mali teplú fleecovú mikinu Millet Wild Alps a do trochu teplejšieho Fjällräven Keb Fleece Hoodie (Peťo) a Fjällräven Ovik Fleece Hoodie (Martin). Ja osobne som radšej využíval ľahšiu mikinu Keb a Martin naopak teplejšiu od Millet. Obe však plnili svoj účel skvele. Mikinu Fjällräven som ocenil hlavne kvôli veľkému množstvu vreciek, v ktorých som mal baterky a powerbanky, ktoré som kvôli natáčaniu musel mať celý čas na tele. Má dve vnútorné vrecká, dve vonkajšie a jedno na hrudi, ideálne na mobil. Millet mal bohužiaľ len 2 vrecká, v ktorých boli baterky príliš natlačené a tlačilo ma to.

Vonkajšia vrstva

Pri tejto vrstve je dôležitá hlavne jej odolnosť, nepremokavosť a neprefúkavosť, aby ste boli čo najmenej vystavený elementom. Ja som ako vrchnú vrstvu počas presunov používal bundu Arcteryx Sidewinder a nohavice Arcteryx Alpha SV Bib, oboje z odolného trojvrstvového Goretexu Pro. Používam ich už roky a na túto značku nedám dopustiť. Martin zas využíval zateplenú goretexovú bundu od North Face a ruského výrobcu Red Fox. Vybavenie tejto firmy využívajú ruskí polárnici pri svojich expedíciách na severný aj južný pól a Martinova bunda bola fyzicky na oboch. Naozaj.

Pri pohybe nie sú potrebné papérové bundy. Stačí len goretexová vrstva a ľahšie nepremokavé rukavice

Taktiež sme so sebou mali zateplené nohavice Fjällräven Varmland a na používanie v stane a pre prípady extrémnej zimy nohavice Kjerag od českého výrobcu Sir Joseph. Túto firmu založil a vlastní špičkový český horolezec Josef Rakoncaj, takže jeho vybavenie je preverené desiatkami expedícii v najťažších možných podmienkach. Práve preto sme im dôverovali aj s najdôležitejšou vrstvou vôbec – vonkajšou zateplenou páperovou bundou. Martin mal so sebou bundu Spire a Peťo bundu 8000 II. Obe sú ideálne do himalájskych, alpských a arktických podmienok a poslúžili nám fantasticky.

Ako sa obliecť na arktickú expedíciu
Páperovú bundu oceníte hlavne v časoch oddychu. Pri pohybe ju nevyužívate.

Rukavice

Rukavíc nie je nikdy dosť. Preto treba vždy zobrať viac rukavíc rôznych hrúbok, typov a veľkostí, aby ste ich podľa potreby vedeli vrstviť. Vrstvenie, rovnako ako pri zvyšku oblečenia je základ. Počasie sa totiž dokáže radikálne zmeniť z hodiny na hodinu. Chvíľu môže byť relatívne teplo a slnečno a vy idete v ľahkých rukavičkách ako na prechádzke pri Dunaji v neskorú jeseň a o hodinu potrebujete najteplejšie palčiaky do -40°C, lebo stojíte a zdvihol sa vietor. Ideálne mať niekoľko párov fleecových rukavíc aj palčiakov rôznych veľkostí, aby sa dala väčšia natiahnuť na menšiu. Aj s úpravou na používanie so smartfónom. Mne však žiadne nefungovali a musel som si ich vždy dať dole 🙁 Okrem toho potrebujete aj jeden pár profesionálnych polárnických palčiakov vhodných do arktických podmienok. Palčia ky totiž udržia omnoho viac tepla ako päťprstové rukavice. My sme používali expedičné rukavice od firiem Hestra a Millet.

Okuliare

Okuliare sú často krát prehliadanou, ale nesmierne dôležitou súčasťou expedičnej výbavy. Nielen, že chránia váš zrak pred ostrým slnkom a jeho odrazom od snehu, ale v prípade silného vetra a búrky zabezpečia, že dokážete pokračovať v chôdzi aj za nepriaznivých podmienok. Preto sme so sebou mali overené expedičné okuliare od švajčiarskej značky Julbo. Do zlého počasia sme mali lyžiarske masky Julbo Cyrius a na bežné použitie Julbo Vermont a Julbo Stream.

Kvalitné okuliare sú na expedícii veľmi potrebné.

Topánky

Do mrazov a náročných podmienok musíte mať len tie najlepšie topánky, ktoré vydržia extrémne mrazy, nepremoknú a budú dostatočne pohodlné. Na to sú asi najvhodnejšie topánky od kanadskej značky Baffin, ktoré boli testované až do -100°C. Majú až 7 izolačných vrstiev a sú naozaj výnimočne pohodlné. Možno až príliš, keďže je ich naozaj ťažké dobre stiahnuť a noha vám v nich trochu lieta. Avšak v kombinácii s termo vložkami SuperFeet boli na túto expedíciu dokonalé.

Topánky Baffin sú absolútna špička v tejto kategórii. Zvládnu teploty do -100.

Čiapky a iné

Samozrejme, okrem hore spomenutého oblečenia sme mali ešte aj menšie veci, ktoré nás chránili pred extrémnym mrazom a vysokou vlhkosťou. Každý z nás mal tri čiapky – jednu tenkú, hrubšiu vlnenú čiapku a nakoniec “baranicu” Fjällräven do najhoršieho počasia. Okrem toho sme mali každý aj dve celotvárové masky alebo kukly z materiálu Polartec a dve fleecové “buffky” na krk, ktoré sa v prípade potreby dajú využiť aj ako pohotovostné čiapky.

Toto je teda sumár oblečenia, ktoré sme my používali na našej expedícii Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí a ktoré nám pomohlo zvládnuť prežiť v náročných arktických podmienkach, kedy teplota teplomeru klesala dramaticky pod nulu. Poslúžilo nám fantasticky a určite odporúčame každého spomínaného výrobcu. Základom je však funkčnosť daného oblečenia, používanie rôznych vrstiev a v neposlednom rade mať náhradnú sadu v prípade, že sa nebodaj prepadnete cez ľad.

Veríme, že sa vám článok “Ako sa obliecť na arktickú expedíciu” páčil. Ak by ste mali otázky, prosím dajte nám vedieť a my vám radi odpovieme v komentároch.

Ďalšie články o našej expedícii nájdete na tomto odkaze.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.