Ako sa cestovalo medzi rokmi 2000 – 2010

Ako sa cestovalo medzi rokmi 2000 - 2010

Ako sa cestovalo medzi rokmi   2000 – 2010? Ako sme vnímali exotiku? Aké to bolo, keď prišla prvá nízkonákladová spoločnosť? Stále sme cestovali len autobusmi?

V roku 1998 skončilo obdobie ,,mečiarizmu“ a nastúpila reformná vláda, ktorá prijala mnohé ekonomické reformy a tak sme začali mať aj viac v našich peňaženkách. Viac peňazí sa začalo premietať aj do cestovných návykov Slovákov. Samozrejme, že Chorvátsko bolo stále číslo jeden, ale naša pozornosť sa začala upierať na nové destinácie. Ako bolo v 90. rokoch ,,in“ cestovať starými karosami do Paríža, španielskeho Loret del Mar, či talianskeho Bibione, Slováci začali postupne objavovať ďalšie exotické destinácie.

Exotika sa vždy vníma inak. Všetko je to dané tým, koľko máme peňazí, času a aká je dostupnosť daných letov. Keby sme zobrali Slováka na konci 90. rokov, tak pod pojmom exotická destinácia si predstaví úplne niečo iné ako Slovák v dnešnej dobe. Tak okolo roku 2000 to bol Egypt!!! Pyramídy, Níl, staroveké chrámy… Vďaka tomuto hitu stúpol záujem o egyptskú kultúru.

Už len to, že začali lietať chartrové lety, bol pre mnohých ľudí pojem luxusu. Ani sa netreba čudovať. Dovtedy 90 percent Slovákov cestovalo všade autobusmi a autami. Letenky boli šialene drahé a boli často v cenách polročného platu (priemerný plat v 90. rokoch bol cca. 8000 Sk a letenka do NYC stála aj 35 000 Sk)

Tak ako dnes ľudia cestujú na Zanzibar, Srí Lanku (vtedy o týchto krajinách nikto ani netušil, Srí Lanka bola v nestabilnej politickej situácii a o plážach Zanzibaru vedeli tak miestni), tak vtedy cestovali do Egypta, ktorý sa dal kúpiť od cca. 12 000 Sk. Najpopulárnejšími výletmi v rámci Egypta bola plavba po Níle s následným oddychom v Hurgade. Bol to vlastne taký spoločenský status. ,,Ty si nebol ešte v Egypte? Potom nevieš, čo je pekné more,“ znela nejedna vychvaľovacia formulka.

Avšak všetko sa to začalo meniť, keď sme boli prijatí do EU v roku 2004. Náš pas bol odrazu silnejší a do mnohých krajín sme už nepotrebovali víza, alebo vybavovací proces udeľovania víz bol jednoduchší. Čakanie na slovensko – rakúskej hranici sa skrátilo na pár minút, po tom, čo sme vstúpili do Schengenu. Práve okolo roku 2004 Slováci začali vnímať ako exotickú destináciu Thajsko. Bol to asi taký sen, ako dnes ísť do Polynézie. Malo to punc pravej exotiky, ktorú si však nemohol dovoliť každý. Víza sa vtedy vybavovali na thajskej ambasáde v Bratislave – budova Incheby, letenky stáli okolo 25 000 Sk (priemerný plat  sa už pohyboval okolo 16 000 Sk).  A teraz si položte otázku, ako vnímame Thajsko teraz? Že tam môže ísť takmer každý a nie je to niečo ,,výnimočné“. Práve na konci desaťročia sa náš pojem exotiky rozšíril na krajiny ako Kuba, Čína, Japonsko a Austrália.

Vojenská služba

Kto si ešte pamätá, že až do roku 2006 museli muži chodiť na povinnú vojenskú službu alebo civilku? Na konci roka 2005 to už bola skôr polročná vojenská služba alebo ročná civilná služba. To znamenalo, že keď ste ukončili strednú školu alebo vysokú školu, tak ste museli nastúpiť k službe vlasti. Čo tým chcem povedať? Rozmýšľať, že hneď ako skončím školu a vycestujem do sveta, tak to bol skôr sen. Museli ste rátať, že najprv si odkrútite službu v kasárňach alebo v neziskových inštitúciach.  A teraz si niekto povie, že by nenastúpil do služby. Áno, mohli ste to spraviť, ale hrozil vám aj vojenský súd. Jedine ako sa dalo legálne vyhnúť službe bolo, ak ste vyhlásili, že patríte k svedkom Jehovovým alebo získať podtvrdenie, že máte nejaký zdravotný problém. Mnoho športovcov, aktívnych ľudí malo odrazu problémy s nohami, dychom…  Preto, keď minister Juraj Liška na hudobnom festivale Pohoda 15.7.2005 oznámil ukončenie povinnej vojenskej služby, mali ste vidieť tú nefalšovanú radosť. Cestovanie bolo zas bližšie!!!!

Ako sa cestovalo medzi rokmi 2000 - 2010
Najprv vojna, až potom cestovanie

11.9.2001

Hneď na prelome tisícročia bol spáchaný útok na dvojičky v NYC. To si pamätá asi každý. Mnoho ľudí v ten deň prepadlo veľkej panike. V mojom okolí boli ľudia, ktorí boli presvedčení, že bude 3. svetová vojna. Niektoré dievčatá plakali, že ich frajeri pôjdu do vojny atď. Ale chcem tým povedať niečo iné. Práve útok na dvojičky spôsobil to, že sa začali bezpečnostné opatrenia na letiskách. To, čo dnes považujeme za normálne, že si nesmieme zobrať to či ono na palubu lietadla, sme brali ako útok na svoje práva. Ľudia pristupovali veľmi arogantne ku kontrolám na letiskách, vysmievali sa, že čo oni už tak môžu mať a podobne. Oháňali sa svojimi ľudskými právami, nechceli sa dať skenovať, ohmatávať. Pamätáte sa, koľko ľudí vyhlásilo, že nikam nebudú cestovať? Ja som bol od roku 2003 sprievodcom a musel som riešiť nejeden konflikt na letiskách, kedy sa niektorí Slováci arogantne správali voči zamestnancom letiska.

SkyEurope

Prvá nízkonákladová spoločnosť na Slovensku!!! To bolo radosti v novembri 2001, že môžeme lietať za relatívne malé peniaze do celej Európy. Cena leteniek medzi Bratislavou a Košicami stála od 990 Sk! (priemerný plat bol okolo 12 000 Sk). Aj keď si táto spoločnosť vyslúžila posmešnú poznámku Skyšrot, tak musíme priznať, že tak trochu naučila lietať Slovákov a ako sa chovať počas lietania. Nebola to klasická nízkonákladovka typu Ryanair. SkyEurope mala príjemné vyškolené letušky, pohodlné miesta a servis bol z dnešného pohľadu na nízkonákladové spoločnosti neskutočný. Mnoho Slovákov odrazu objavilo víkendové cestovanie do Ríma, Paríža, Londýna, Atén, Waršavy. Na prvých blogoch sa objavovali cestopisy z víkendovej mestskej turistiky. Veď kto by pred tým išiel na víkend do Ríma autom alebo klasickou aerolinkou, ktorá stála mesačný plat?

Ako sa cestovalo medzi rokmi 2000 - 2010
Prvá nízkonákladovka na Slovensku

Internet, mobil…

Práve v prvom desaťročí 21. storočia bolo cítiť najväčší pokrok v moderných technológiach. Dalo by sa povedať, že do roku 2005 sme cestovali bez využívania internetu, mobilov, aplikácií a podobne. Ten, kto cestoval bez CK, išiel väčšinou na pankáča. Žiadne rezervačky hotelov (ak si chcel rezerváciu, musel si niekam zavolať a to bolo drahé), mapy boli rozkladacie a informácie sa hľadali tak, že si prišiel niekde na hostel a pýtal sa iných cestovateľov. Spoliehal si sa na ,,živý Facebook“. Dnes to na tých hosteloch vyzerá tak, že všetci autisticky pozerajú do mobilov a hľadajú informácie v online priestore 🙂

Napríklad ja som ako sprievodca v jednej CK pri niektorých zájazdoch vybavoval takmer všetko na mieste. Veď ako som mal rezervovať hotel, keď nebol booking, nie každý mal emailovú adresu a mobil bol pre mnohých Aziatov niečo vzdialené? Vyzeralo to tak, že som prišiel napríklad do mesta Hanoi, uložil ľudí do reštaurácie a za ten čas som hľadal ubytovanie a dopravu na ďalšie dni. Do hodiny som mal všetko 🙂 Preto ak mi dnes niekto povie, že cestovanie je komplikované, nech si predstaví cestovanie v tomto období, kedy nemal vybavené takmer nič.

A ako si na dané obdobie pamätáte vy? Chýba vám niečo v článku ,,Ako sa cestovalo medzi rokmi 2000 – 2010“? Napíš do komentu a prípadne doplníme.

Ako sa cestovalo pred rokom 1989? Pozri zaujímavý článok tu.




Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Bude použitá len na overenie komentáru.